Pozerať na slnečnú oblohu a točiť sa, mať natiahnuté ruky za kvitnúcou čerešňou.
Smiechom prehlušiť zbytočný krik.
Padnúť do zelenej periny, zavrieť oči a počúvať štebot vtákov.
To všetko skĺzne mysľou, keď výdychom dávaš do pohybu padáčiky púpavy.
Aké to bolo krásne, bezstarostné detstvo.
Množstvo načatých viet dusíš v pare túžby, len aby sa nestratili vitamíny..
Zdravé racio ťa už omrzelo, chceš skúsiť zakázané libido.
Pár dúškov a všetko nie chcené sa stráca...
Cítiš vôňu kvitnúcej čerešne.
Máš šaty od peľu.
Hravo sa usmievaš.
Počuješ smiech životne dôležitého orgánu.
Keby bolo počuť saxofón naživo, bolo by ti ako v raji.
Na malý moment otvoríš oči a perami ochutnávaš zrelé čerešne.
Krútiš sa tak rýchlo..bez obmedzení.
Pre radosť, že si.
Až ráno, keď vstaneš, krúti sa s tebou celý svet.
Všetko je v pohybe...
Kolotoč, ktorý sa nezastaví, kým nezapadne slnko nádeje.
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
schizofrenik
11. 5.mája 2008 01:00
také....reálno nereálne
2
jéj, už som dávno nečítala niečo tohto typu, pekné, až na ten kolotoč na konci, pokazilo mi to dobrý dojem. niekedy by sa to mohlo skončiť aj pekne, nie? veď vieme, že pred nami skoro pred nikým nerastú čerešne, básne sú predsa na to, aby sa snívalo, nie?
Napíš svoj komentár