Nikdy!skutočne nikdy nebudeme tak odolní a pripravení na všetko čo nám život uštedrí...skutočne!
Bojím es avždy!
Večer, ked´ zatvárame oponu aby sme nevideli tmu, ktorá je identická s tmou, ktorú máme v sebe...nechceme aby sa nám snívalo o tej dravej, krutej tme aj vtedy, ked´ naše vedomie spí...
Ráno, ked´ sa bojíme svetla...ktoré nás môže ovplyvniť až tak, že na tmu zabudneme...a nechceme myslieť na čas, kedy sa vráti a bude zas!Tmou v našom vnútri, ked´ osoba, ktorá nám svietila odíde...
Máme právo byť šťastní?! Neviem, skutočne!
Bojíme sa získať právo na tak krásny pocit, akým je šťastie...z dôvodu..?Lebo nechceme veriť, že nám právom patrí!!!???? Strašné! o čom je život?ked´ nie o šťastí, ktoré môžme získať len počas života...a len s ľudmi, ktorí nám môžu no nemusia ublížiť...
Tak teda?!Čo budeme robiť? Chceme sa báť a mať tmu?alebo byť živými, ktorí sú nenásytní po šťastí, ktoré nám patrí a objavovať osoby, ktoré rozsvietia naše životy?!
Celý život prežitý v strachu...?!To je horšie ako smrť samotná!Jej tmu nevnímamé, sme ňou samotní...
My nemáme zmysli, city, emócie, slová, hudbu, ruky, pery, úsmev z dôvodu aby sme nimi preukázali strach, bolesť, neistotu, trápenie...
Skutočne!!!
Všetci píšeme o trápeni, nepochopení, bolesti...Kurva!toto si nezaslúžime!vážne, sme ľudia a nie hmyz...my nechceme bodať, štípať a umierať, ked´ svoje žihadlo(metamorfované kladielk vpichneme pri svojej obrane....
Sme ľudia, ktorí majú právo na šťastný život....
Tak ho skúsme skutočne žiť...
Dvojča moje! Ešte ťa to stále trápi? Nevyriešila si to ešte. Otvor sa tomu, nerozmýšľaj a nechaj v sebe prúdiť všetky city. Buď silnejšia ako ja. Ukáž ako sa cíta a ja to potom od teba tak nenápadne odkukám, oki?
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
Dvojča moje! Ešte ťa to stále trápi? Nevyriešila si to ešte. Otvor sa tomu, nerozmýšľaj a nechaj v sebe prúdiť všetky city. Buď silnejšia ako ja. Ukáž ako sa cíta a ja to potom od teba tak nenápadne odkukám, oki?