Dowodu k usmevu viac niet.
Zvadnuty kwet a bezvladne telo,
To nestastie dodnes len bdelo.
Obcas sa prebudilo zo sna
a prisla chvila prazdna.
Obcas vykuklo z hniezda sta vtaca hladne
A ona citila ako chradne.
Dnes vsak zlo nespi,nema viecka privrete.
Cka na ten okamih,ked vsetci odidete
A ona sama so slzami a prazdnotou,
Vyda sa na slobodnu cestu,cestu za temnotou.
Bude bolestiva,chladna,no bez pocitow,
Bez hlupych a zbytocnych citov,
Bez lasky,bez usmewu bez ludi,
Bude ta cesta..co ako nocna mora ta vzdy zo sna budi.
Oslobodzujuca a tak strasidelna prekrasne
A tam na konci nej,tam sviecka zhasne.
Uz viac nezacne horiet plamienok nadeje,
Uz viac nezohreje jej srdce doranane.
To srdce,bezcitnostou a lahostajnostou posliapane.
Dostane sa tam,odkial niet navratu,
Nema uz sancu a energiu na odplatu.
Chce par slow na zaver povedat len:
Ze iba laska ,to bol jej sen.
Laska bola nocnou morou,
Bola ruze trnom,
Ktory rastol stale vacsmi kazdym dnom.
Stale vsak chcela len lasku mat,
Chcela sa dockat dna,ked jej srdieck osa bude usmiewat.
Tuzila po pochopeni,po duhe a cistote,
A preto,preto skoncila v temnote?!
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
zmyja365
30. 4.apríla 2008 15:21
ach tá gramatika
Napíš svoj komentár