Na posteli sedí,márne do nej strkáš,
Chýbajúca,
Mrká,
Bez oázy púšť horúca.

Krehkými rukami telo zakrýva,
Chýba,
Nezakýva,
Ona v ňom nebýva.

Padá nohami pevne stojacimi,
Chýba jej,
Behá s kľačiacimi,
Smútok je v nej.

Ľadovými kryštáľmi očí rozbila sen,
Úsmevu chýba,
Je deň,
Pozná tmavú noc iba.

Sadí semienka snov,
Chýbajú,
Nie sú s ňou,
V inom srdci svoju hru rozohrajú.

 Báseň
Komentuj
 fotka
melancholy  21. 12. 2008 16:24
uzasne
Napíš svoj komentár