i stojím a tu i tam nič nevnímam.
Tam len niečo v diaľave badám,
čo občas cítim,v okamihu hľadám.
Aj duša cíti,čo oko matne badá,
rozum,nečistá myseľ dakde hľadá.
To čarovná vec nebezpečná,
no proti strastiplným bojom bude vždy večná.
Kebys žiadal ,čo duša nezmôže,
ona tebe aj pomôže.
Už jasný pohľad z očú vidím tebe,
tá vďačnosť čo cítiš ju v chlebe.
Pokora,čo vôkol teba kráča,
tu vidíím,tam cítim,je láska naša.
Čistá sťa závoj biely,
čo všetky oblaky rozdelí.
teba ľúbim,ty mňa,to už vieme.
Nikdy na tento cit nezabudneme!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár