Ale teba stále zaujíma

-Dnes má narodeniny
- Ja viem, písala si mu?
- Samozrejme
A potom dlho nič, iba akýsi pohľad do očí.
- Stretli ste sa už?
- Nie
- A on vie, že si tu?
- Vie. Ale vieš, on stále niekde je. Raz bol tam, raz hentam, tuto.
- Aha
Vie, že ho chcem ospravedlniť a seba presvedčiť o tom, že on by ma určite vidieť chcel. Že neklamal.
- Claudia, von je proste klamár, nič viac.
- Je. Som rada, že to vieš, Táňa.
- Ale..on má akési dve osoby v sebe. Tú, ktorá prichádza, keď sú všetci preč, objíma ma, ospravedlňuje sa a utiera si slzy. Z ktorej objatia mám všetku energiu sveta. A potom ešte tú, ktorá to všetko predstiera
- Ale práve to ťa láka. Že je iný, že t nie je také príliš jednoduché ako pri ostatných. Že nikdy nevieš.
- Áno
- Cítim ťa, Táňa, viem, že proste stále dúfaš, že on zrazu príde. Že ťa ešte vždy vo svojej mysli má. Ty by si sa aj chcela pohnúť ďalej, ale nevieš si pomôcť. Nevieš od neho odísť, neexistuje na to žiadny dôvod. Lebo ty stále dúfaš. Bez ohľadu na to, aká hrdá si, mu stále píšeš a voláš a pýtaš sa, kedy príde. Viem, Ja to viem.
Hovorí Claudia, ktorá neplakala ani vtedy, keď jej otec ležal na smrtelnej posteli. Tá, ktorá mi v deň, ked sme sa rozišli, povedala, že aj tak je škaredý.
Rozplakala ma. Ona totiž jediná vie, aké to je. Žiadne múdre myšlienky, žiadne výzvy do budúcnosti a povzbudenia, lebo ona vie, že tak to nejde. že sa obe točíme v kruhoch s nimi. S tými, ktorí už na nás dávno zabudli, no my si to nikdy nepriznáme, lebo by to bolelo ešte viac, ako to bolí. že si predstavujeme všetko najlepšie, no i najhoršie, čo by to konečne zmenilo. Proste niečo, aby sa kruh porušil. Kruhy sa nerušia.
A ked ich nemôžeme mať, tak na nich myslíme, lebo tak sme aspoň s nimi.

 Blog

20 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu