Ľúbivé momenty

Niektoré mestá majú svoje neuveriteľné meno. Trenčín je jedným z nich.
A preto, keď MI zavolala mama, či snimi pôjdem práve tam, neváhala som ani sekundu, očká sa mi rozžiarili a všetka energia, ktorá v práci poodchádzala, bola zrazu za stotinu späť. Chcela som ísť rýchlo späť, nech už je zajtra( dnes).
Boli sme už takmer tam a potom známa stanica v Zlatovciach, umelecká, intrák, Lidl najbližší k intráku a chvíle SOČ opäť späť. Pred očami Schiller a jeho ľudskosť, pár dní s ním strávených dní, jeho otázky, jeho tvár, keď si myslel, že vyzerám skvelo. Najmilšie " ved ty si aká maliličká" na svete a nakoniec pálenie niekoľko mesačnej práce a voňavý hnusný rum, ktorý sme zabudli na intráku.
Potom ďalej stanica Trenčín, známa cesta, štadión a zápasy môjho brata. Detstvo strávené na futbale.
Či cesta u hadíkovi, most a moje prvé detstvé priateľstvá. Prvé stretnutie s trenčianskymi slnkami v Maxe , liečenie maminho žiaľu z rozvodu.
Prechádzky po trenčianskych uličkách a video pri Pande, ktoré mi natočil Robko so Sachelom. Naša internetová svadba a preplakané hodiny po odchode.
Jeden liečivý zimný večer v Trenčíne, hodiny strávené pozeraním ich videí a ľudskosť, ktorá sa mi od nich dostala.
Trenčín mi vždy dal pocit, že i na mňa snád niekde čakajú.
Raz som napísala list, chystala sa ho odniesť, no nakoniec ho nechala na lavičke v parku pred stanicou.
Lásky mi vzal, no oveľa viac mi ich dal. Má jedno miesto na námestí, odkiaľ najradšej pozerám na hrad a v bytoch schovaných ľudí, ktorí mi dali ochranu, akési krídla, ktoré so mnou ešte stále sú.
Má kúzlo detskej radosti a zaľúbenia, nosí v sebe chvenie a mám s ním puto.
Trenčín, si to málo, čo človeku ostáva, keď je nahý.

 Blog

3 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu