Býval si ukrytý v zásuvkách mojej duše, ale nemohla som sa ťa dotknúť, aby sa obrázok, ktorý sme si chceli vytvoriť, nerozpadol. Hovoril si mi T. a v mojich ušiach to vždy znelo ako "tí", neviem, aké to je, keď sa to derie z tvojich úst, hádam ale, že sa pritom vážnme pozeráš.
Pri úspechoch, neúspechoch, krivdách a pravdách, som sa k tebe preniesla, lebo ty si bol moja záložná sila. Teraz by si to určite nazval nejak technicky a ja by som mykla plecami so slovami "ja tomu nerozumiem" a ty by si ma pohladil po vlasoch. Oh, ako málo si ma hladil po vlasoch.
Niekedy sa neprestávam čudovať sposobom, ktorými som vytvárala tvoju iluzórnu existenciu. Prisahám, tvoje prsty sa mojej pokožky dotkli milíonkrát a práve vtedy, keď mi vlhké a ťažké slzy zmiešané s maskarou zamočili čerstvo vyprané tričko. Nerozplakal si ma vždy na to, aby si mi mohol utierať líca? Mohla som ti rozumieť viac.¨
Hovoril si “čoskoro”, no na zastávke autobusu v mojom srdci som vždy čakala sama prepadajúc sa do hlbokej tmy. Trochu sa divím, že si sa nebál ma tam nechať osamote. Nuž, bude to asi naozaj tak, že každý má prah bolesti inde.¨
Tisícky malých svetielok sa ti zrkadlia v očiach práve tak ako vždy, keď si tu nebol. Akurát dnes už ťa nečakám. Už ti dovoľujem neprísť- tak ako ostatne vždy. Vďaka ti, prístav, za bezpečie, tie búrky a zemetrasenia už ale nie sú pre mňa. Dovoľujem si dovoliť ti odísť. A keď raz naozaj prídeš, ver, že ťa pohladím po tvári a budem ti priať lásku, lebo len vďaka jej zdanlivej existencii sme obaja prežili.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
tequila
7. 2.febuára 2023 16:11
pravy muz by ta nenechal cakat, toto bol chlapcisko
Napíš svoj komentár