Tak som odišla s vedomím, že aspoň vykorčuľujem z tejto trápnej situácie, no on šiel za mnou a od toho dňa si snád desiatky dní pýtal pusu. Vyzeral fakt dobre. Mal v tvári niečo detské a bol chlap, ženy s aokolo neho krútili, no on len sedel pri mne , pozeral mi do očí a chcel jednu pusu na líce, nikdy nežiadal viac.
Postupne som prestala ignorovať jeho pokusy, pretože to nebol v mojich očiach iba taký ten. Nevedel o mne viac ako naozaj základné údaje a viac sa nepýtal. Občas sme sa videli, nikdy však nie plánovane. A raz som ho pobozkala. On bol prekvapený a ja som cítila, že mi je fajn. Chcela som ho len vidieť,m rozprávať sa s ním, chcela som si z neho opäť robiť srandu a to som mala. Nikdy sme si nevolali, nikdy som sa nepýtala, kam ide a kde by sme sa mohli vidieť, či s aniekedy budeme vidieť, ale potešila som sa, keď som videla ten úsmev na polovicu tváre.
Potom odišiel a neprišiel pol roka, potom prišiel, dal mi svet a po pár dňoch opäť odišiel. Prišiel aj tretí raz, no chcel vedieť, kde som a kedy kde budem. Mala som občas pocit, akoby ma mal právo držať za ruku a keď to robil, svet bo smiešny, absurdný, ale bol môj a bol rozprávkový. Kvet od neho i voňal absolútne v celom živote. To, čo bolo kedysi nedostupné, to, za čo som msuela bojovať, muž, ktorého svet bol svet bez záruk, svet plný žien, svet plný nerestí, ten muž sa prechádzal so mnou, rána trávil so mnou a ja som mu nepovedala, že si to cením, že sa idem posrať z toho, že ten, čo vždy odchádzal je zrazu tu. Čakal na to vždy do rána, pozeral mi do očí a čakal, kedy to poviem, čakal, kedy čo poviem a ja som to jedno posraté milujem ťa nechala zomrieť niekde medzi mojimi a jeho perami. A on odišiel.
Teraz už neprichádza späť, viem, že sa hnevá, možno sa i bojí a nechce pozerťado niečich očí a hľadať v nich to, čo nejde von z úst, ked koža, ked vône nevedia rozprávať.
Vytratil sa aj z miest, kde sme sa občas videli. Obrnil sa voči mne, voči mojim emóciám, ktoré s anevedli drať von, bola som zlá, posielala ho preč svojou hrdosťou, bola tá nezávislá, bola tá, čo nečaká pri telefóne, kým zavolá. A on je hrdý ešte viac, príliš hrdý na to, aby sa vracal k tomu, čo nevyšlo.
A včera sa objavil zase, nie však v mojom živote. Objavil sa, aby mi pripomenul, že ten chlad , to, čím som sa obrnila, ma raz prefacká. Milujem, čo pre mňa znamená, milujem, čo mi dal.
-Ja s ním raz budem. Aspoň aby som vedela, aké to je, byť jeho žena , on povedal, že vie ľúbiť.
- Ano, lebo to je presne to isté, čo Giancarlo.
Má pravdu, moja mama má pravdu. Nechávam si ich, tých, čo oddišli a vzali si so sebou seba, no nie emócie, nechám si ich oboch a ak majú bolieť, nech bolia, stále mi v mojich obrázkoch pozerajú do očí.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár