Koľkokrát už som ta chcela udierať do hrude ako nespokojne dieťa, že nie si iný. (A seba nerátam). Koľkokrát už som ta prestala ľúbiť, aby sme sa mohli mat radi.(A latentnu lásku neratam).Kolkokrat už som ta nechcela vidieť pre tvoje oči.(A na túžbu zabúdam). Dnes, keď mi svet viac nechutí ako lichotí, je mi úplne jedno, či ma ešte niekedy uvidis nezraniteľnú a nezranenu. Je mi to úplne jedno. (Lebo zajtrajšky sú vzdy rovnako horké?)
Ležím ti na hrudi a namiesto písania písmenok prstom na tvoje telo, vpijam sa ti do koze a chcem, nech sa kúsok mojich bolesti prevŕta ku tebe, nech vies, že nič nie je dolezite( Kým v ústach cítim trpkosť slnečných rán).
A teraz, keď odisli všetky dufania a “čo keby..” a ja som surovym kúskom tela, prichádzaš ty, ktorého nespoznam pre sladkosť bozkov.( až kým necítim vôňu tvojej pokožky).
Si vo vojne bacardi.(a prinežný na realitu). Ja ťa nespoznávam len si chcem dovoliť všetko zakázané (a snáď už i zabudnuté úsmevy a červeň v lícach.
Tu mi zastav. Tu mi ešte zopár tých bozkov pozaliepaj na telo, lebo inak...(inak už zase ráno budem chcieť, aby si odišiel skôr, ako otvorím oči).A keď horkosť vkročí, tak sme zase v prdeli.
Hrám sa,že ta nepoznám (a ešte stále dokážem milovať)
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
tequila
11. 11.novembra 2020 16:35
Bozky na celé telo - to ja smiem!
Napíš svoj komentár