Pýtaš sa, ako som sa vyspala a kým odpoviem,poznamenáš, že vies, že som celé ráno strávila pozeraním sa na teba, keď spíš.Poď so mnou byť.
Poznám ťa už siedmy rok, ale ty mi vzdy zo seba ukážeš niečo nové, hladíš ma a ja chcem túto jemnosť ďalej spoznávať. Poď so mnou byť.
Pýtaš si bozky a keď dostaneš, povieš ešte a ja si chcem zapamätať toto malé dieťa v mužovi, ktorý rázne rozpráva a všetko, čo potrebuje, si zväčša zaobstará sám. Okrem bozkov, tak poď so mnou byť.
Dlho so mnou ležíš a keď ti nechcem povedať, ako mi je, hľadáš si cesty na to, aby si mi vysvetlil, že to naozaj chceš vedieť. A ja to nechápem a nechcem o sebe rozprávať, lenže ty počkáš, tak poď so mnou byť.
Poznáš ma, no aj tak neviem, či je to v poriadku, že ti nehovorím, že ťa ľúbim. Lenže keď sa pozerám, ako pripravuješ raňajky, milujem ťa a z toľkej obyčajnosti teba, vzdy dokonalého človeka, sa mi tisnú do očí slzy. Prosím, poď so mnou byť.
A keď sa najeme, tak so mnou ležíš a hoci veľmi chcem utekať a biť ťa za lásku a ďalej odmietať sňať si masku, bozkávam ťa a nedokážem bojovať.
Poznáš ma a cez tie železné panciere sa už roky pomaly dostávaš. Poď so mnou ešte stále byť a ja sa naučím, že neútočíš.
Ľúbim ťa
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
mix
25. 5.mája 2020 22:00
Veľmi sa mi to páči.
Napíš svoj komentár