Toto je další list, ktorého adresát adresu zmenil. Nemusíš ho čítať a nemusíš ma počúvať, presne tak ako posledné dni.
Prišla som sem kvôli tebe, kvôli šťastiu, životu, ktorý si mi dal. nie preto, že ho chcem späť, lebo viem, že je to nemožné, ale preto, aby som si ho zhmotnila.
Už na letisku, v lietadle, si bol tak blízko, že keby som sa ešte trochu načiahla, dotkla by som sa ťa. Prešla by som ti opäť pomaly ukazovákom po tvári a pobozkala ti líce a potom krk a ty mi si vydal ten zvuk, ktorý vždy a ja by som vedela, že som taká šťastná, že môžem zomrieť.
Blízko, ale nie pri mne, a preto som sa nenačiahla.
Pomaly prechádzam miesta, na ktoré sme spolu chodili a vidím ťa všade. Ako kráčaš, vidím ťa v zimnom kabáte a v tej istej chvíli vidím tvoje bruško. Si všade. Na ulici s tisíc ľuďmi, si tam, keď si kupujem zmrzlinu, keď ju jem, no nie si tam, ked ju mám na nose, lebo to už nesmiem spraviť, ked ma vidia ľudia. Nemôžem sa pred nimi schovať, lebo si to bol len ty, kto vedel, že sa ich bojím.
Sú tu uličky, po ktorých sme kráčali, lavička, na ktorej sme sedeli, len ty na mňa nepozeráš. Nemáš tie detské oči, ktoré ma chcú pobozkať.
Ale stále mám kúsok z toho šťastia, ktoré si mi dal. V mojej mysli, krvi, srdci, si stále tak silno zhmotnený, že sa nemôžem neusmievať.
A keď je nos, myslím si, že si so mnou, že ideme k moru a sadneme si a ja len počúvam to ticho, ktoré pre mňa more má. Hladím sa, prechádzam si prstami po celom tele a plačem. Je to krásne, že si stále tak intenzívny, že ked trochu viacej chcem, dostanem si ťa k sebe svojimi dotykmi.
Povedala som, že ľudia sú len na chvíľu a potom nás opustia, stále si to myslím, no ty nepatríš medzi ľudí.
Si to,čo definujem ako lásku, ako cit , ako šťastie. Si všetko, čo potrebujem k životu aj bez toho, aby som ťa mala.
Láska zmizla a ty sa už viac nepýtaš, ktorá je moja hviezda.
Sadla som si na lavičku a pobozkala ťa. Bez teba.
Si zmrzlina v zime, si Malý princ a jeho hviezda. Si hrdina tmavých nocí, ten, čo ma schováva pred ľudmi. Si muž, ktorý ma ochráni, si chlapec, čo sa so mnou smeje. Si láska, ktorá krásne páli a vonia, si vôňa, ktorá sa drží na koži.
Keby si v sebe raz ožil, len mi povedz, že už si tu.
Že si sa vrátil.

 Blog
Komentuj
 fotka
matwejo  3. 8. 2012 10:58
ja som to nepochopil, ... (mal by som asi viac spat)
 fotka
tanickina  3. 8. 2012 13:55
@matwejo ...asi hej
 fotka
silanova  3. 8. 2012 20:45
Keby si v sebe raz ožil, ..
Napíš svoj komentár