Tvoj úsmev sa za 7 rokov menil, no stále ostal tvojím a vôňa, ktorú máš, tá sa mi len nevymyzateľne vpila pod kožu a keby to bolo možné, uložila by som ju ešte oveľa hlbšie.
Niekedy sa ku mne len otočíš, keď sa pozerám pred seba a keď sa rozprávam, ostávaš otočený ku mne a venuješ sa len a len mne a ja sa vtedy miestami zahanbene prestávam s ľuďmi rozprávať a jediné, čo by som im povedala, by bolo, prečo ma nechali čakať na teba tak dlho.
Si jediný človek na tejto zemi, ktorému už roky dávkujem kúsky svojich bolestí a aj napriek tomu sa na mňa stále pozeráš tými očami, za ktoré by som vymenila celý život, len aby som tú tvoju čistú dušu mohla mať už natrvalo pri sebe.
Niekedy hovoríš" Taninka, zlatko, ty tomu vôbec nerozumieš" a ja sa ďalej strácam v tvojom svete a ďalej strácať chcem.
V mojich láskach stále si zhmotnený a keby som už do konca života mala stretávať denne jednu a tú istú osobu, prosím ťa, nech to môžeš byť ty.
Niekedy hovoríš "Ja také veci neviem na tebe odčítať" a ja potom iba veľmi chcem, aby moje oči vedeli rozprávať, lebo ústam sa o citoch hovoriť nedarí a potom ti o láske píšem metafory a prajem si byť aspoň trochu bližšie tvojmu svetu, v ktorom sa hovorí tak, ako sa cíti.
Budím sa s tvojím menom na perách a opäť pred teba kladiem čokoládové koláče a potom sa učím tvoje maličké vrásky naspamäť.
Niekedy nehovoríš a niekedy, keď hovoríš, tak bolíš a ja ťa pre to všetko tak veľmi ľúbim.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
patrixo
1. 12.decembra 2019 21:26
Napíš svoj komentár