Taniska: Nevypovedané

Stál v preplnenom električke, ľudia sa sunuli dnu a von, ako každé pondelkové ráno. Mal mp4 na ušiach a opieral sa o zadné okno, cez hlavu mal prehodenú kapucňu z mikiny, pred svetom sa ukrýval aj zavretými očami. Ani sa nemusel dívať kde sú, tú cestu a zástavky poznal už naspamäť. Tesne predtým ako zastali na tej jeho otvoril oči a prezrel si tváre tých znudených ľudí, otrávené tváre deciek, čo sa im nechce ísť do školy.

Vystúpil a vzal to rovno po schodoch, na rozdiel od tých všetkých okolo neho čo išli do toho istého gympla sa do školy tešil. Nebol šprt, no ani flákač, bol to taký čistí priemer. Čo ho bavilo zvládal ľavou zadnou a čo nie, tak sa moc neobťažoval sledovať. No mal svoje dôvody, prečo mu vyhovovala škola viac ako doma.

Aj dnes ako vždy bol prvý v triede, usadil sa do zadnej lavice a zadíval von oknom. Tento flek si vyhladol už, keď sa tu ocitol prvý krát a ostal mu až doteraz. Bol to taký únik zo školskej reality, vedel, že môže pozrieť von oknom a naraz nebyť tu, ale von, aspoň vo svojej mysli.

Z tohto zamyslenia ho vytrhol až hluk, ktorý prehučal aj hlasné volume songu, ktoré mu práve hral v ušiach, hlavu obrátil a uvedomil si, že znova nevnímal. Očami rýchlo prešiel po všetkých spolužiakoch, no nestálo to za zmienku, v dverách sa objavila profka, nečakal, že už je toľko hodín. Usadil sa do svojho rohu, trochu natočil a vyložil si nohy na prázdnu stoličku vedľa, o pár minút len počul smerom od profky plynulou angličtinou prosbu aby si dal dole kapucňu, tak jej vyhovel, nemalo zmysel odporovať. No potom len upieral pohľad na prázdne miesto vo vedľajšom rade. Nebola tam. Tá jediná čo ho vždy zaujímala od koncoročného výletu v tretiaku.

Doteraz neľutuje, že tam šiel a hlavne kvôli nej nie. Stále premýšľa nad tou nocou alebo skôr skorým ránom, čo obaja sedeli vonku na schodoch, pokiaľ väčšia časť ich spolužiakov spala od únavy, alkoholu alebo niečoho podobného, či si dávali posledné šluky z trávy. Predtým s ňou nebol sám, veď nebolo ani kedy. Ona bola ten výkvet triedy. Dokonalá predsedkyňa, jednotkárka, reprezentovala školu vo volejbale a hrala v družstve. Pekná a nadaná, milá a ochotná pomôcť. Proste dokonalosť sama o sebe. A teraz tu sedeli a riešili filozofické otázky života a smrti. Ona tvrdila, že verí v to, že sa duša reinkarnuje znova na svet do takej podoby, aby sme mohli odčiniť to čo sme spáchali v minulom živote a on zas rezolútne tvrdil, že je to blbosť. Podľa neho má všetko svoju dušu a duša je individualita, nemenná a neopakovateľná. Popri tých debatách bolo na oboch vidieť, že tento večer nie je len tak. Opatrne sa k sebe prisúvali až sa odvážil ju objať a ona sa pritúlila. Nakoniec skončili v objatí, on sediac sa opieral o stĺp a ona sa hriala v jeho náručí. Obaja zaspali s priznaním na perách, že by také niečo od toho druhého nečakali. Veď prečo aj? Ona vyzerala ako prototyp bábiky Barbie a on ako vymletý hip- hoper.

Bolo len otázkou času kedy sa zamilujú do seba. S nimi to šlo ako surfistovi na vlne na Hawai. Celé leto trávili spolu, keď mali obaja čas. Obaja si privyrábali, ona v otcovej firme a zas na kúpalisku. Ako začala škola, väčšina spolužiakov nevedela uveriť tomu, že oni dvaja sú spolu. K nemu by dávali dáku pipku, úplne blbú a k nej totálneho inteligentna. No ich netrápili školské ohováračky, hlavne, že boli oni šťastný. Robili plány čo so stužkovou, kam na výšku. Riešili maturu, fotky a oznamká. Hlavne ona ako predsedníčka a on lebo, chcel byť s ňou. Vyzeralo to ako totálny gýč z Hollywoodu. Krásna rozprávka v ktorej sa vezmú a budú spolu šťastní až nepomrú. No malo to jeden háčik. Nič netrvá večne.

Po tom čo jedného dňa neprišla do školy a ani mu neodpovedala na SMS- ky čo jej posielal, šiel rovno k nej. Chcel vedieť čo sa deje. Mlčanie nebolo jej zvykom. No potom čo zazvonil otvoril mu jej otec, pozval ho ďalej. Cestou stretli jej matku, bolo vidno, že plakala. O pár minút, asi najťažších minút v jeho živote sa dozvedel čo sa stalo.
Deň predtým si na tréningu udrela nechtiac hlavu o dlážku ako sa šmykla v sprche, bola s ním, no šla skôr domov, lebo ju bolela hlava, ľahla si do postele a zaspala navždy. Tým úderom jej praskla cievka v hlave a nastalo krvácanie do mozgu.
Bola to nočná mora. Zastal svet, to dievča čo v ňom našlo, to čo tak dobre skrýval, čo si s ním rozumelo a mal pocit, že je to jeho spriaznená duša. Tá čo mala vždy dosť energie, bola ambiciózna a plány do budúcna by predčili väčšinu jej rovesníkov dodýchala.

Je tesne pred stužkovou, on sedí v škole a díva sa na prázdnu stoličku, na jej stoličku na ktorej je stále čierne súkno a ruža na lavici. Má neprítomní pohľad, ktorý mu väčšina profákov toleruje a vidí ju tam. Vidí ako pohodí svojimi blonďavými vlasmi a usmeje sa na neho tak ako vždy. A v mysli má stále jednu myšlienku, že ich duše sa niekedy ešte stretnú v dákom živote.

Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

Nevypovedané

8 komentov k blogu

Horúce!