Deň keď som stratila zem pod nohami
Keď som mala pocit akoby ma býk nabral rohami
Deň keď som posledný krát plakala
Keď som len na vytúženú smrť čakala
Deň keď som napísala prvú smutnú pieseň
Keď som dospela ,preskočila leto a v mojom živote nastala jeseň
Deň keď som nechcela nikoho stretnúť
Keď som chcela svoje žili pretnúť
Deň keď pre mňa neboli kráse kvety
Keď už neexistovali dva svety
Deň keď mi nepomohla ani hudba ,ktorá je mojim životom
Keď som viac nebola vlastnej mysle pilotom
Deň keď som sa vzdala nádeje na šťastie a lásku
Keď som na svoje srdce použila pásku
Deň keď som sa rozhodla miesto smútku ukazovať falošné úsmevy šťastia
Keď môj život začal byť každý deň plný chrastia
Deň keď bol môjho smiechu koniec
noo...a teraz bije tejto básni zvoniec

 Blog
Komentuj

6 komentov k blogu

1 
fotka
pomstitelka  11. 8. 2011 11:50
Krasne...
2 
fotka
taree  11. 8. 2011 12:57
mne sa nezda ale inak diki
3 
fotka
kikhuska002  11. 8. 2011 15:01
hm, vystihuje to mňa...
4 
fotka
taree  11. 8. 2011 15:36
keby len teba
5 
fotka
crashhp  11. 8. 2011 19:37
napísané je krásne, ale čosi ťa muselo doviesť k tomu aby si písala smutné veci...čo ťa teda k tomu viedlo?
6 
fotka
taree  11. 8. 2011 23:44
zúfalstvo ? beznádej ?...
Napíš svoj komentár