Do môjho srdca vrháš šípy,
ostré ak britvy brúsené,
raníš tým nie len moje city,
ale i srdce kamenné.

Upadám do mdlôb,
do snov čo cítia,
v srdci spomienku jedinú,
dve neobyčajné bytosti, čo svetom blúdia,
hľadajú lásku stratenú.

No spomienky už miznú a hlas sa vzdiaľuje,
moje srdce spomalí a tvár zbledne.

No tvoje pery na mojich perách mi pripomenia,
že po tom všetkom ešte stále MILUJEM ŤA !!!

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár