Do môjho srdca vrháš šípy, ostré ak britvy brúsené, raníš tým nie len moje city, ale i srdce kamenné. Upadám do mdlôb, do snov čo cítia, v srdci spomienku jedinú, dve neobyčajné bytosti, čo svetom blúdia, hľadajú lásku stratenú. No spomienky už miznú a hlas sa vzdiaľuje, moje srdce spomalí a tvár zbledne. No tvoje pery na mojich perách mi pripomenia, že po tom všetkom ešte stále MILUJEM ŤA !!! Blog 2 0 0 0 0 Komentuj