Myslela si, že existuje nefalšovaná „láska až za hrob“. Myslela, že človek dokáže úprimne milovať iného do konca života. Že každý má na svete práve ten jeden pasujúci dielik a tie správne dieliky sa raz určite stretnú. Zapadnú do seba a už ich nebude možné oddeliť. Že už budú jedno...
Istá žena má pár rokov po 40-ke a dve deti – dospelú dcéru a dospievajúceho syna. Bola vydatá. Dvakrát. Po prvý i druhý raz si myslela, že venuje svoje srdce poslednýkrát. Prvý manžel mal radšej alkohol ako ju. S druhým manželom sa práve rozvádzajú. Zdupkal za inou. Mladšia žena je predsa lepšia po viacerých stránkach. Čo na tom, že kedysi sľuboval lásku v šťastí i nešťastí, bohatstve i chudobe, zdraví i chorobe, kým ich smrť nerozdelí. Veď to bolo už dávno...
Človek by si právom myslel, že táto žena má kopu skúseností. Veď aj má. Život ju naučil, že musí mať ostré lakte a tvrdo sa prebíjať problémami. Všetko, čo jej kedy podlomilo kolená ju posilnilo. Dnes ďakuje všetkým, čo jej hodili hrubé poleno pod nohy. Vždy sa jej podarilo opäť postaviť na vlastné a naučiť sa znovu chodiť krok po kroku. Najprv s barlami ale po čase ich mohla odložiť do kúta tak, aby na ne dočiahla keď ich bude zas potrebovať ak sa prikotúľa akési poleno.
Táto tvrdo skúšaná žena dnes zmarila všetky predstavy, sny a ilúzie dievčaťa. Ilúzie o šťastí a o láske. Povedala jej, že má priveľké nároky na chlapcov a nech otvorí oči. Povedala, že jej nebude motať medové fúzy popod noštek a radšej jej povie pravdu – že chlapi sú kurvy. Bez výnimky. Vraj má svoj zoznam požiadaviek poriadne zriediť lebo ideálny partner, ak vôbec žije, tak na inej planéte... Nech nečaká na princa na bielom koni a nech sa radšej obzrie za „chlapcom od susedov“, inak premárni život čakaním na niekoho, kto vlastne neexistuje...
Ale vari je priveľa chcieť, aby ju mal chlapec úprimne rád takú, aká je? Aby ani slovo nemuselo byť povedané a napriek tomu si rozumeli a aby ich duše súzneli? Aby ju jeho pohľad spaľoval do hĺbky duše a dokázal ju rozosmiať? Aby jeho IQ bolo podstatne vyšie ako IQ húpacieho koníka?Aby nepodviedol jej srdce s iným srdcom? Tak je to veľa?! Neospravedlniteľné chcieť to? Nesplniteľné? Nereálne? Komické? Smutné? Dúfajúce? Zarážajúce? Opovrhnutiahodné? Detské? Naivné?
Možno všetko!
Teraz dievča nevie, čo si má myslieť. Je zmätená. Znechutená. Nahnevaná. Sklamaná. Cíti múdrosť v slovách onej ženy a dokonca s ňou jej rozum súhlasí. Ale čo na tom záleží, keď srdce tvrdí niečo iné...?
V tejto chvíli netuší, či je horšie čakať na princa, ktorý nepríde, alebo sa zmieriť s niečím, s čím sa zmieriť nedá.
Má obrovský strach...
Ale už nečakám a vlastne som ani nikdy nečakala na princa na bielom koni. Vždy sa mi omnoho viac páčili čierne kone...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
yui
1. 2.febuára 2010 10:19
Tá poslední veta bola ako čerešnička na torte
Napíš svoj komentár