vravievaš mi:
"Neverím!"
Viečka bez tvojho obrazu,
prestali sa zatvárať,
aby nezvädli - a obraz nezmizol.
Záhradu
si zavial snehom
a čakáš so mnou
na kôpku stôp
Zatočím sa vo vlnke
tvojej myšlienky?
a odtrhnem
(ti) kvet.
Vravím:
"Ďakujem."
Hlava sklonená,
myseľ preplnená,
sen nevypovedaný.... nevysvetlený
Rozbíjam silu tvojich údov,
hynieš v mojej hlave
ako korisť leva.
Čakáš len na prílet supa,
volám ho,
ale nepríde..
Si dieťa, našej matky Zeme,
ktoré ani zomrieť nevie samo,
preto ma ťaháš za vlasy
do svojej
kaluže krvi.
Spoznávam slová z tvojich úst,
ktoré púšťaš perami von,
aby nezostali stáť.
Aj mních poradí lepšie,
až keď zhreší.
Tak prečo nie ty??
Len zraď!
Počkám,
kým ma sily opustia,
a potom vzlietnem
ako anjel do neba
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
... a možno by sa ´patrilo´ napísať aj niečo k veci, ale tak vieš, ´básničky´ ...