BABKA

Prísť na iné myšlienky
Nemyslieť viac na teba
Nechodiť spomínať
Cintorín sa zatvára
Mnoho nevypovedaného
Mnoho nedokončeného

Opustila si nás,
hoci to nikto nechcel.
Nedokázala som plakať,
v ten večer s ekonomikou v ruke.
Zazvonil telefón.
Nikto nič nečakal.

Tato to znášal hrdinsky.
Ani jedna slza.
Nikto u nás neplakal.
Ešte stále sa za to hanbím, obviňujem.
Nedokázala som smútiť, plakať.

Už to bude rok.
Už rok ležíš v hlbinách zeme.
Je ti tam dobre.
Cítim, viem to.
Kým si s nami bola,
nedokázala som to oceniť.

Teraz viem, že si bola úžasná žena.
Tvoje tyrkysové oči sa usmievali,
aj keď tvoj život nebol jednoduchý.
Myslím na teba častejšie ako keď so bola medzi nami.
Hnevám sa, že som ťa nikdy nedokázala pochopiť.

Návšteva cintorínu (nie toho tvojho)
dáva mi útechu.
Rozprávam ti ako tu chýbaš.
Zoznamujem ťa s mojím psom,
psom, ktorého doniesli deň pred pohrebom.

Milujem zvuk sovy, ktorá mi odpovedá.
Viem, že tie slová jej dávaš do zobáka Ty.
Dúfam, že mi chytíš fleka v nebi.
Ty musíš byť v nebi.
Máš tú najkrajšiu izbu v nebeskom kráľovstve.

Prosím, odpusť mi moju neschopnosť.
Nikdy som neverila tomu, že nás opustíš.
Prišlo to príliš skoro.
P R E P Á Č !!

 Vyznanie

0 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu