chcem ho vrátiť späť -
ale to už nevládzem...
Skryjem sa pred ním do lúky zahalenej padajúcimi hviezdami,
do pokojného mora rozbúreného vlnami,
do tichého úškľabku mojej tváre...
Spletiem ťa so mnou do jednej mašle,
mašle tvorenej z miliónov ružových tŕňov vlákna.
Čiernou tuhou pera ukážem ti smer -
smer tvojich nôh do (mojej) tmavej noci..
Ukáž mi tvoju tvár, v ktorej ma chceš utopiť,
tú lyžičku cukru, ktorou ma chceš nasýtiť...
Rozum mi vraví, že srdce ma klame,
že som hlúpa...
Rozmazal sa mi môj svet - stačil malý nepokoj mojej šošovky...
Rozmazali sa mi oči - stačil náznak slzy...
Rozmazala sa mi budúcnosť - stačilo myslieť na teba...
Rozmazali sa mi všetky moje sny - stačil jeden nesplnený..
Keď človek príde, je to šťastie - je to sen... mám mnoho snov, ale málo ľudí!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Táto sa mi páči viac