je ich strašne veľa a sú neznesiteľné,
neviem, aká je ich príčina, ich opodstatnenie.
Je to veľmi nevyrovnaný boj.
Moje telo nemá schopnosti odolávať.
Tie obrazy v mojej hlave mi zatemňujú
myseľ.
Už sa viac nechcem cítiť ako syseľ!
Škriekať ako škrečok...škriabať ako on.
Cítiť váhu slona na mojom chrbte.
Byť pripútaná, plakať a nikto ma nepočuje.
Som bábka zavesená na šnúrke, ktorá sa snaží ujsť,
ale už nevládze....
Prečo zrovna teraz uvažujú o odstrihnutí tej šnúrky?
Vyčerpaná a "zneužitá" sa cíti moja duša,
už nebudem schopná úteku, či ma pustia, či nie..
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
toto nechápem...
vlastne to celé nejak nechápem... čo už...