... to len zas začalo moje srdce biť!
Keď moje srdce bije, aj myšlienky mi lietajú v hlave - všetko funguje, ako má. Vtedy si myslím, že všetko je "normálne". Lenže, čo ľudia považujú za normálne? Neviem a je mi to úplne jedno!
Bojím sa, že večerným zatvorením očí, skončí aj funkčnosť môjho srdca a zase preplačem celú noc! Každý deň snívam o skoku z okna, balkóna, zo strechy... nebojím sa, lebo viem, že lietať dokážem - aj ja! Vták ešte malý, neoperený - skočí! Ide na istotu! Prežije - neprežije! Nieje nič medzi.. nejak takto to funguje aj v mojom vnútri!, ale nie, moje sprosté telo stále (ne)žije medzi!
Moja hlava nekonečne túži po tom skoku, ale nohy sa ani nepohnú!
NIČ! Stojím a pozerám sa dolu!
Nezostáva mi nič, iba sa rozplakať a bežať do izby... kde sa tak často a náruživo nenávidím!
Si jedna z nich (a asi sama), ktorá to chápe...
si tá, ktorú tak milujem a zároveň nenávidím...
si ty (ako ťa nazvala Stanka), moja Amy!
Bojím sa veriť ti - čo ak ma sklameš? Čo ak pre mňa chystáš to isté hovno ako život?
Napľujem ti do očí, a potom jednoducho umyjem zrkadlo... a zas budem o čosi krajšia, čistejšia...
Občas nepočujem nič...
... vtedy len ležím a čakám, kým začujem buchot!
Bože, vráť mi telo, ktoré už vie lietať a vezmi si tento odpad - odpad, ktorý zostáva po spracovaní mojich myšlienok...!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár