Kvap
Kvap
Kvap
Krv sa mieša s vodou. Kalí ju. Kazí ju. V slabých pramienkoch sa jej vinie okolo prstu a kvapká. Kvapká na biele dlaždice. Sledujem ju. Jej neforemnú štruktúru smeru. Elipsou sa derie do spár v podlahe. Pribúda jej. Vody niet. Krvi niet. Miznú v odtoku pri mojich nohách. A ja schúlený v kúte, chladiac svoje šialenstvo kachličkami, stále zvieram v rukách nôž. Obopínam si kolená rukami a pozorujem obrazce krvi na protiľahlej stene kúpeľne. Obrazce stekajúce na jej tvár......
Leží vo vani. Telo strnule voľné. Zbavené tlaku. Hlava položená na boku, v očiach prázdny pohľad sa javí. Oči kedysi tak výrečné, tak bodavé, sú teraz prázdne chladné. Pery mierne pootvorené. Akoby jej posledné slovo uviazlo kdesi na pol ceste. Posledným dychom karmín zbelel. Krk jej obopína prekrásna červená šatka. Stekajúc cez dekolt, údolím v kľúčnej kosti, po bradavkách. Tvoriac nesúmerné šaty zahaľujúc moju krásku cudnosťou.
Veď smrť čo vysala Ti sladký dych nad tvojou krásou ešte nevládne.
Nohy cudne preložené v krvavom moku miznú.
Tvoria lem šiat.
Na bielom pozadí kričí jej honosný šat.
Jednou rukou, hladiac belosť vane, voľne privádza tok ku mne. Karmínový had jej prsty dusí. Púšťa jed. Kvapkami toxín šíri ku mne. Dych ustal. Sadá na krištáľovú červeň mora jedu. A ja, hladiac na hada, mením sa z chudáka na vraha.
Druhou rukou prekrýva si
pelikána.
Ten už krídlami
nikdy nezamáva...
Blog
Komentuj
10 komentov k blogu
1
elwinko
17. 1.januára 2010 23:11
wau wau wau
10
Veľmi silné dielo, ktoré vo mne zanechalo neuveriteľný pocit. Je to fakt úžasné ako si tými slovami dokázala urobiť neskutočne silnú atmosféru od začiatku až do konca. Je to úžasné.
Napíš svoj komentár