ve rôzne situácie...
va rôzne pocity...
Po líci je pomaly stekali slzy. Sedela schúlená pri stene, lebo už nevládala stáť. Všade bola tma. Život jej udelil ďalší uder a ona ho už nevedela niesť. Nevedela ako...
Ľudia si už totiž od prírody odporujú... ubližujú. Prečo niektorý z nich majú akoby zaviazané oči a nevidia nič, len seba. A ostatný? ...
Dokážeme ostatným ublížiť pre svoju pravdu, ktorá pravdou nieje? Pre vsugerovaný pocit, alebo pre vlastne blaho?... áno.. dokážeme.
Nie každý, ale je ich veľa. Možno väčšina. A keď si chceme vziať svoje šťastie späť? Ignorujú nás v rámci svojej pravdy.. Toho svojho „šťastia“ na úkor ostatných...
Našťastie títo ľudia na svete niesu jediný. Všetko ma svoj protiklad a ani toto nieje výnimkou. Sú aj taký, ktorý pomôžu, v tej najťažšej chvíli.
Po dlhej chvíli sa však v tme zjavilo svetlo... Hoci malé a slabé, no predsa len svetlo. Niekto k nej natiahol ruku. Pozrela sa hore, rovno do prívetivej tváre. Zaváha, no napokon sa ruky chytiť... Postava sa pousmeje a pomôže jej vstať...
Rozdiel medzi ránom a večerom...
Rozdiel medzi dneškom a zajtrajškom...
Rozdiel medzi tebou a mnou...
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
small_angel
19. 8.augusta 2007 04:28
velky obdiv
2
Ake kaligramy
Velmi dobre, ani ti to nevyznieva prehnane pateticky, ako vacsina ostanych blogov s touto tematikou
Velmi dobre, ani ti to nevyznieva prehnane pateticky, ako vacsina ostanych blogov s touto tematikou
Napíš svoj komentár