Tenagi: ...a tak len chcem povedat:

Ako vždy...sedím za počítačom s veľkými sluchátkami na ušiach, svet okolo takmer ani nevnímam. Hrabem sa tu v nejakých starých veciach, ktoré mám uložené v počítači, dúfam, že nájdem niečo, na čo som aj zabudla (že tu mám) a čo ma rozveselí, alebo si prezerám nejaké stránky (občas aj také, ktoré ma v poslednej dobe nezaujímajú, skontrolujem poštu atď...). No občas sa tu dá nájsť aj niečo, čo ma dosť zaujme. Počúvam si tak pesničky, a zrazu si uvedomím, že som sa na nejaký čas zamyslela a čumela som do blba. Niečo na tých pesničkách bude, lebo pri každej začnem myslieť na niečo....a som v inom svete. Niekedy mám pocit, že čo tu vlastne hľadám, v tomto svete...nebaví ma robiť čo robím – chodiť do školy, pripravovať sa doma, a čakať (občas tŕpnuť) či ma nevyvolajú z predmetu na ktorý som sa možno práve v ten deň nenaučila. Učenie ma prestalo baviť, čím ďalej, tým viac si vyčítam ako som zlenivela, pýtam sa je to moja vina? alebo je to len taký stav že sa na nič nesústredím...každý do mňa len rýpal a ja som sa len ohradila tým, nech sa do mňa nestarajú ( a pomyslela som si, že oni i tak nevedia ako sa ja cítim a čo prežívam). Vedela som, že majú pravdu, no prežívala som niečo, o čom som nevedela hovoriť, lebo som vedela, že to i tak nikto nepochopí. No skúsila som...a stalo sa...počula som len slová že sa len ľutujem, namiesto toho, aby som sedela za počítačom som sa už mala učiť.. často mi bolo až do plaču. Len ja som vedela, že sa nedokážem učiť, len som nevedela presný dôvod. No čakala som, že dôsledky na seba nenechajú dlho čakať (nenechali). Bývalo mi smutno, že sa sama neviem viac prinútiť k učeniu.. no asi mi to bolo treba. Taký kopanec! Niektorým ľuďom to už začne byť jedno, no mne nikto neveril, že mi záleží na tom aby som sa učila, len sa jednoducho nedalo! Mysleli si, že kašlem nato...a z toho mi bolo smutno stále viac...
Preto hudba bola vždy mojou malou útechou, keď som chcela utiecť pred týmto svetom plným výčitiek, no vedela som že sa to znovu vráti.....No nenechala som si pokaziť náladu tým čo bude potom....sústredila som sa len na svoju hudbu, ktorá mi privádzala nové myšlienky. Myslím na všetko možné.....Snažím sa uveriť v pekné veci, myslieť nato pekné čo bolo, bude a hlavne JE. Snívam rada, i keď možno by som nemala veľmi často mať hlavu v oblakoch, no ja si sny strážim aby som nepadala dlho z výšin...Sú pre mňa dôležité, lebo keby niet ich, asi by som nebola taká veselá aká som.... Keby som sa mohla hudbe poďakovať, ďakovala by som jej snáď celý život, lebo mi často pomáha, akoby bola môj najlepší priateľ. Vždy stojí pri mne (okrem chvíľ, keď sa vybije v škole baterka v mp3 prehrávači)
Raz príde deň a ja ukážem svetu, že tu nie som zbytočne a to čo robím má nejaký zmysel...snáď aspoň pre niekoho.

Vyznanie

1 0 0 0 0

Komentuj

...a tak len chcem povedat:

Komenty k blogu

Horúce!