Ráno - pohľad na hodinky. A kuuu***! Sedem pätnásť, tak to mi akurát zdrhol bus. Bleskurýchle oblečenie, trochu umyť zuby a utekačka - Pôjdem peši aspoň na mier, stadiaľ sa už do školy nejak dostanem. Popri obúvaní som našla - ľaľa ho! Euro. Všetky peniaze som včera úspešne minula až na 20c. Matematika je ráno ľahká, lebo človek chce fajčiť, a každému by hneď napadlo - malé cigy. Úľava. Tak si šupnem do stánku. LMky červené desiatky poprosím, a do očí udrie plná zastávka.
"Sakra zase mešká bus, blbý autobusár! ! ! " ozýva sa mi spoza chrbta pozdrav známeho.
"Máš oheň? " odzdravím sa zrejme sa divne uškľabujúc nad tým, ako je niekoho smola zase pre mňa šťastím.
Akurát som dofajčila, keď sa z kopca začal šinúť môj obľúbený zelený autobus.
***
Prídem do školy, medzitým dve celkom milé udalosti, ktoré tu nebudem rozvádzať, ale dajme tomu že jedna mi zlepšila náladu hneď a jedna mi ju zlepší až po škole. Obidve chutia hnusne a obidve treba zapiť niečím nealkoholickým. Idylka. Potom stretnem kamarátku, pre ktorú je číslo trinásť zrejme hotovým prekliatím. Nepustia ju. Kebyže je to štvrtok trinásteho tak to má každý u prdele, ale piatok? Oddychový večer bude mať nahradený sedením doma riešením stresových situácií... Dúfam že nie. Á, ona nejak zdrhne, verím tomu.
***
Trieda. Traja ľudia sa na mňa smejú pohľadom, ktorý hovorí: "Čo si došla na prvú? Si nevidela nástenku? Odpadá! " Prepáčte za nával smajlíkov, ale úprimne sa smejem. Perfektné.
***
Prešli dve ďalšie hodiny a ja sa dozviem, že mám ďalšiu voľnú. Sakra je toho tak veľa, že ma to už nudí. Príliš dobrý deň. Na upokojenie píšem. Po škole ma čaká fajčpauza s kamarátmi, na tri hodiny sa pôjdem stratiť do lesa a o tretej ateliér. Portrét, no uvidíme.
Dnes je pekný deň a nič mi ho neskazí.

 Denník
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár