Ako si zo mňa dážď robí piču

1. Som v škole, ani neprší, vychádzam z nej, leje jak v Bangladéši v období dažďa, chvíľu postávam vo vestibule, ale ani po minútach to ani o štipku neutícha, tak sa vydám na tú moju 7 minútovú púť domov. 10 metrov od vchodu, s dáždnikom v ruke, aj napriek tomu mám veci ako vytiahnuté z pračky s pokazenou funkciou žmýkania, ponožky mám mokré, ako by som ani nemal topánky.......atd.
Nepríjemné, ale oveľa nepríjemnejšie je , že za čas, za ktorý 30 ročný komunistický výťah prekoná 4 poschodia, kým odomknem, vyzujem sa, a upriem svoj pohľad na okno, najprv s pocitom výsmechu všemocnej prírode z môjho teplého bezpečia, zisťujem, že aj príroda môže byť škodoradostná, lebo slnko sa na mňa len usmialo a mokrý chodník bol síce furt mokrý, ale už NEPRŠALO! ! ! ....

A tak si zo mňa aj dážď robil piču, a nie len raz, aj v iných podobných situáciach, ale myslím, že z uvedenej je všetko jasné, takže načo to ešte rozmazávať.

Celý víkend zas v pi(tly), alebo kde chcete, nebudem sa rozpisovať, ľutovať sa , že dážď mi zmaril plány, lebo to určite jediný nebudem, ale pravda je , že mi ich zmaril, tak mi ostáva iba tvrdnúť doma, a tak píšem.....

 Úvaha
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
adka279  28. 6. 2009 13:12
poznáme poznááme
Napíš svoj komentár