Keď nedokážem pod vplyvom myšlienkových pochodov vytvoriť blog mne typický, dopadne to takto...

Nedá sa ujsť, pred sebou samým niet kam...


A zase raz sa mi to potvrdilo. Darmo, tá pesnička má niečo do seba.
A vždy iným poviem- neutekaj, postav sa tomu, ČEL TOMU, bi sa za svoju pravdu, BUĎ ŠŤASTNÝ!
A ja? Kde som?
No nebudem za naRcistickú mrchu, namyslenú a zlú mrchu, aj keď aj takou bývam.
Mrcha.


Človek ty si zvláštny, či máš dsať alebo násť. Darmo sa skrývaš do básní, svet si ťa stále vie nájsť...


Vždy nájde tú cestičku, jarček, škáročku.
Omrvinka.
Vždy si nájde tú skurvenú cestu ako si ma nájsť.
Všetko vmietne do tváre.
Všetko to, pred čím utekám.
Aj neutekám.
Ešte aj nové si nájde!
Nestačí mu málo.
Nestačí mu pohľad.
Na mňa.
Do očí.


Láka ma to, čo zabiť ma môže...


Typické.
Normálne veci nelákajú.
Mňa.
Iných občas.
Aj tak je to na hlavu padnuté!!!
Smiem si zakričať?
Tak SMIEM!?


Dobré, že vraj už raz bolo. Diabol vodku nalieva.


Bolo.
Veru.
Kedysi dávno.
Ani nepamätám.
Teraz je to stále nejaký problém.
Zvada.
Vada.
Ada.
Da.
AAAAAAAAAAAAAAAAAAAA!!!!


Človeku je vtedy dobre, keď sa má o koho oprieť.


Bleh! Ja sa opieram aj o stoličku.
A aj VTEDY mi je dobre!
Teraz sa opieram o vankúš.
Mäkký.
Oblak.
Zajtra sa opriem.
O teba.
A bude mi dobre?
A bude mi dobre...

 Blog

4 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu