Dobrý večer, volám sa teriq a som mimo.

Nič nové. Ja viem.

Chýba mi.

CHYBA!

„Spamätaj sa!“ kričí hlas v srdci.
„Veď na neho mysli, keď chceš!“ vraví rozum.

Hej, mám to obrátene. Srdce vie, že to nie je správne a že to je zbytočné. Rozum nemá na koho myslieť, a tak myslí na neho. Vynára si spomienky.



Celú strednú som po tebe túžil. Tie pohľady. Pamätáš sa? Riadne si ma priťahovala!
Letmý dotyk. Pohladenie po ruke. Zimomriavky na šiji. Motýle v bruchu o podbrušku ani nehovoriac.
Odvážnejší dotyk. Pohladenie a chvíľkové podržanie stehna, kým sa čašníčka vrátila.
Prázdne preglgnutie.
Dlhý pohľad do očí.
Topenie sa.
Čo to, dopekla...?



Máte spomienku, ktorá nemala zlé zakončenie, možno nemalo byť ani kedy zlé, ani dobré, jednoducho sa len dačo stalo. Stretnutie po 10 rokoch, úsmev v električke, žmurknutie od toho čašníka, chápete, čokoľvek, čo vo vás zanechá niečo, čo keď vám je najhoršie a cítite sa najviac sám ako to len ide, tak si to pripomínate stále dokola ako pokazenú kazetu. Stále pretáčate film, tie pocity, ktoré ste pri tom mali, to všetko.



Pomaly pristúpi, hoc vidno, že si je istý. Sebou, ňou, všetkým.
Tým, že to je medzi nimi stále nabité všetkým možným.
Dych sa vytráca.
Dusí sa??
Nie, to len nastal príval bozkov.
Páči sa mi aké bozky dávaš. Máš správnu mieru všetkého.
Očami si pýta ďalší.



Repeat!
Moje obľúbené tlačidlo. V hlave. Dokola. Spomínam, opakujem, prehrávam stále dokola, kým si to všetko presne pamätám. Všetky pocity. Do bodky. Do posledného chvenia. Do posledného slova. Záblesku hlasu. Dychu. Vzdychu.



Je mi hrozná zima.
Neboj, o chvíľu už budeš mať iné starosti.
Naozaj?
Naozaj.
Smiech sa rozľahol. A potom už len...

Poď bližšie ku mne, chcem ťa bozkávať.
Poď sem, nech ťa objímem.



Nemám nič iné na mysli. Chýba mi pocit. Chýba mi, počuť to. Nevravím, že od neho. Vlastne, klamem. Chýbajú mi tie slová od neho. Pretože on to vie povedať inak. Nemusím za tým hľadať, čo je zle! Čo je nesprávne. Čo je klamstvo. Je to všetko kruto pravdivé. A aj to, že moje srdce má pravdu. Neoplatí sa na neho myslieť. To len rozum potrebuje myslieť aspoň na niekoho...






 Blog
Komentuj
 fotka
meredithgrey  19. 3. 2012 22:40
Repeat!

Moje obľúbené tlačidlo.
Napíš svoj komentár