Oh! Taká som nahnevaná a zúrivá!
Ja som sa chcela len vyžalovať!
Ale nie!
Lebo môj brat má 15 a je najmúdrejší na svete.
Lebo nemôže len držať hubu a vypočuť si.
Musí sa zahrať ako sa on mrte do toho všetkého vyzná.
Niekedy je hrozné, že sa deti ponášajú na svojich rodičov a robia veci ako oni.

Môj brat bude presná kópia môjho ocina.
Niežeby to bolo zlé.
Len v niečom.
Pretože oni vedia všetko najlepšie.
Keď sa zrazu o niečo začneš snažiť, tak je to nepochopiteľné a zbytočné.
Ale keď si to nerobil doteraz, tak bolo zle.

Vyhodiť na oči, aká si, je ľahké.
„Tučná, obézna, budeš mať problémy so zdravím, zase ješ?!“


Plačem.

Chcela som len pomôcť.
To, že mi na to akože silou mocou nakoniec peniaze dá.
No serem na to.
Radšej budem plakať pri každej sms s výpisom účtu ako sa doprosovať.
Aj tak mi dosť dáva.

„Na to si už mala dosť času.“

„To sa ti nebude chcieť variť.“

Kokos. Fakt genetický materiál. Rovnaký.

Prisahámbohu, že ich oboch mám strašne rada,
Ale niekedy mi TAK STRAŠNE lezú na nervy!

To jeho pohŕdavé rozprávanie na maminu adresu,
To vysmievanie za každú cenu.
Nie stále.
Len keď si myslia, že sú prudko vtipní.

Oh!
Niekedy som fakt rada, že som v tej Bratislave.
Len mi je občas ľúto, že tu nechávam maminu samú.

Okey, teraz to vyznelo, jak keby nám len ubližovali, dokonca týrali.
To určite nie!
Zas oco nám dá všetko, o to pokoj.
A mamina má tiež svoje chyby.

Ale proste, momentálne som nahnevaná!
Pretože mi neverí!
A brat sa musí na neho hrať!
Na to, že je dospelý!
Musí napodobňovať presne jeho reči.
Už to vidím ako si ráno sadnú do auta a budú sa o tom baviť.

„Čo povieš na moje vlasy?“
„No nie je to dáko extra krátke.“
Nie, len keď si urobím cop, tak mám vlasy tak, že mi vidno krk a predtým mi cop siahal cez prsia.
„Ale inak dobre.“
„A čo povieš na farbu?“
„Dosť tmavá.“
Jaj, lebo keď boli červené, tak sa ti najviac páčili tie čierne, čo som mala. Tak tmavohnedá je asi oproti čiernej černejšia.

Ale inak je to super chlap.
Len by niekedy nemusel byť prudko svojský.
A chcela by som mať častejšie pocit, že je na mňa pre niečo hrdý.
Ale chápeme, syn je v tomto lepší.
Naozaj je šikovnejší vo všetkom. To nezávidím, konštatujem čistú pravdu.
A viem, že to ten chalan niekam dotiahne, ak bude aj naďalej taký.
Len by sa niekedy nemusel tak veľmi chcieť podobať svojmu otcovi.

A už neplačem. Už mi je dobre.
Milujem písmenká za to, že mi tak pomáhajú.

 Blog
Komentuj
 fotka
smajdalf  4. 3. 2012 23:25
Teri Som tu pre teba Kedykolvek
Napíš svoj komentár