"Prišla som s Lenkou. Chcela ísť von... Čo tu ty robíš?"
"No ako vidíš, tak makám. Vlastne, čo si dáš? Tequillu?" bral do ruky poldecák.
"Striebornú, nezabudol si." pousmial sa, no to už sa na mňa nedíval. Šikovne nalial z fľaše do pohárika, mesiačik citrónu položil navrch a podal mi ho.
"Stále bez soli?" prikývla som. "Tento je na mňa." dodal, keď videl ako siaham do kabelky.
"Tak vďaka. Ale aj tak musím niečo objednať Lenke s Mišom."
"Mišo?"
"Lenkin." odvetila som skúmajúc jeho reakciu. Nemihol ani brvou.
"Čo nalejem im?"
"Vodky. Dvojité. A jeden džús." prikývol a obratne nalieval. Všetko bolo po pár sekundách na bare vedľa tequilly, ktorú som ešte nestihla do seba kopnúť. Podala som mu peniaze.
Obzrela som sa, aby som pohľadala Lenu s tým jej Pánom Dokonalým. Našla som ich až po druhom pohľade po stoloch. Sedeli v samom kúte. On jej očividne tlačil kaleráby do hlavy a ona mala sliny až na podlahe. Vzdychnúc som sa otočila.
"Nalej mi ešte jednu tequillu. Toto bude dlhý večer."
"No...začínam si spomínať na tvoju pravú tvár." rozosmial sa Filip.
"Nepreháňaj!" škaredo ale s úsmevom som na neho pozrela. Rýchlo som do seba hodila tú jednu tequillu a vycucala všetku šťavu z citróna.
"Dík." povedala som podávajúc mu za tequillu a snažiac sa nejako napchať všetky poháriky do rúk.
"Dnes sa ešte zrejme vidíme." povedal namiesto pozdravu a už sa otáčal k iným zákazníkom prahnúcich po tekutinách omamujúcich zmysly.
"Tak tomu ver!" zašomrala som si popod nos a snažila sa pretlačiť pomedzi všetkých tých šialených ľudí.
"Kde si toľko?" privítala ma Lenka. Michal bol značne podráždený, asi nezačal s alkoholom v takú dobu ako predpokladal, že začne.
"Vzala som vám rovno dvojité." odvetila som na ich nevrlé pohľady.
"Díky." štrngli sme si všetci naraz, zapriali si to typické "na skvelý večer" a kopli to do seba.
"Ideme si zatancovať?" kričala Lena Mišovi do ucha. On mal už svoju ruku na jej stehne. Pomaly sa predieral tam, kde na konci noci chcel skončiť. Nemal však na výber. Ak chcel dosiahnuť svoje, musel sa tváriť, že hrá Lenkinu hru. Darmo by som jej to vysvetľovala. Niekedy jednoducho musí na to človek prísť sám.
Oni dvaja zmizli na parket. Ja som sa obzerala po podniku. Prijemný, len keby menej ľudí bolo. Začínalo sa to podobať na sardinkáreň. Ale kvôli Lene tu budem. Stále som bola naštvatá, že ma vytiahla von. O to viac, keď som zistila, že za barom robí Filip.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
smajdalf
28. 1.januára 2012 13:29
Tequillu
Napíš svoj komentár