Hádky. Klamstvá. Podrazy. To bol Filip. To bol náš vzťah. Takmer dva roky trápenia.
Nevidela som ho niekoľko mesiacov. Neviem koľko. Nerátala som to. Prestala som, keď som sa jedného rána zobudila a v zrkadle som videla odraz schátraného strašidla. Jeho maily, jeho správy, všetko od neho som založila do utajeného priečinka, všetky spomienky som si zamkla niekde do najtmavšieho kúta mozgu, srdca. Myslela som na neho len veľmi málo, len keď som mala krízu v alkoholickom opojení. Inak som sa tvárila, že som zabudla a že nikdy neexistoval.
Filip. Jeden z najkrajších chlapov akých som kedy mala. Už či vo vzťahu alebo len v posteli. A veru v tej vedel zázraky! Niekedy som si myslela, že mi chýbal len preto.
"To bol teda tanec!" zrúkla padnúc vedľa mňa Lenka. Mišo vyzeral tiež, že má dosť. Fučal oproti nám a pozeral na prázdne poháre.
"Idem objednať." vstal a odišiel.
"Ježiš, Teri, on je taký úžasný!"
"Kto, preboha!?" preľaknuto som na ňu pozrela, lebo myšlienkami som bola stále pri Barmanovi.
"Veď Miško."
"Už je Miško? Nie Michal?"
Pozrela na mňa a skúmala ma pohľadom.
"Hneváš sa?" spýtala sa napokon. Mykla som plecami a pokrútila hlavou.
"O to nejde. Len viem, aký je. To je všetko. A mala by si si to konečne uvedomiť aj ty." odvetila som stručne.
"Keď...ja viem, že má chyby a nie je dokonalý,"
"To teda nie je." zašomrala som si.
"...ale mám pri ňom pocit, že som výnimočná."
"Tak ako desať ďalších."
"Si hnusná!" zazrela po mne. Michal sa blížil.
"Ja to len pravda, Lenka."
"Objednal som toho viac. A Tereza, vieš kto tu robí? Filip!"
Áno, bohužiaľ, Michal tu bol už vtedy, keď aj Filip. Jednoducho je to parazit, ktorého sa tak ľahko nezbavíte.
"Ten Filip??" s údivom na mňa pozrela Lena.
"Hej, viem. Bola som už predsa na bare." škaredo som pozerala na Miša. Vedela som, že to povedal naschvál. Nie je zas až taký hlúpy. Vie, že Filip je moje slabé miesto a dnes ma potreboval trošku dostať mimo hry, lebo hrozilo, že Lenu odtiahnem domov bez neho.
"Ako to, že si mi to nepovedala??" vyzvedala Lenka.
"Tak tu to máte. Čau, Leni." stál zrazu vedľa nás Filip s plnou táckou poldecákov. Takže Mišo ma dnes nechce len trošku dostať mimo hry. Začal hrať fakt nečisto. Nadržaný hajzel!
"Jee, ahoj Filip! Teba som sto rokov nevidela!" vykríkla s úsmevom Lenka. Vždy spolu dobre vychádzali, ale kvôli mne s ním kontakty prerušila. Prevrátila som oči.
"Ani ja teba...Tak sa bavte." povedal, keď skladal posledný poldeci z tácky a odkráčal.
"Chalanisko vyzerá, že sa má fakt dobre!" povedal akoby nič Mišo. Rozpútal svoju nečistú hru. Kopla som do seba dva po sebe.
"Idem tancovať..." vstala som, "a nieže ju pretiahneš rovno tu." povedala som Mišovi do ucha. Zacmukal mi do ucha. "Bav sa." povedal.
Zúrila som. Potrebovala som to zo seba dostať. Aj tequillu, aj zlosť na Miša, na Lenu, na Filipa. Prešla som k DJovi.
"Niečo špeciálne?" usmial sa na mňa. Prikývla som a zakričala mu do ucha názov skladby. Prikývol. Pustil ju v podstate okamžite.
Prešla som kúsok od jehu pultu, poobzerala sa po ľuďoch a pomaly sa roztancovala. Netušiac, že ma sledujú oči od baru.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.