Vyprahnutá so zlepenými perami a kvapkami potu na šiji som sa predierala k baru. Potrebovala som nejakú minerálku. Uhasiť smäd. Tequillu som už statočne vytancovala, tak nejak som zabudla, že by som mala dávať pozor na Lenku a snažila som sa tváriť, že Filip je len obyčajný barman.

"Čo to bude tento krát?" oslovil ma Filip, keď som sa konečne dostala pomedzi polepené telá.
"Minerálku, prosím ťa."
Kým mi ju podával, trošku som sa upravila v zrkadle, ktoré mali namiesto barovej steny.
"Vyzeráš dobre." povedal mi podávajúc fľašku so slamkou. Keď som si ju brala, dotkli sa nám prsty. Okamžite mi obrátilo brucho na ruby. Pozrela som mu do tváre. Do jeho veľkých zelených očí. Zelené sú vraj falošné. Okamžite som cítila stúpajúcu červeň do líc. Vtedy mi došlo, že nemám pri sebe peniaze.
"Hneď ti donesiem peniaze. Neuvedomila som si, že nemám pri sebe kabelku."
Už otváral ústa, keď sa zrazu vedľa mňa ozvalo.
"A nedáte si k tej minerálke ešte niečo? Rád vás ešte na niečo pozvem." obaja sme sa otočili za hlasom.

Vedľa mňa sedel urastený chlap. Košeľa obopínala značne vypracované telo. Jeho pohľad sa zarýval pod kožu. Čokoládové oči s dlhými mihalnicami, tmavé vlasy rozstrapatené, pery stratené v širokom úsmeve. Tak nejak vzdialene som cítila, že Filip už odtiahol ruku a tá moja s fľašou ostala akosi visieť vo vzduchu. Rýchlo som sa spamätala a usmiala sa.

"Pije tequillu." zmätene som pozrela na Filipa. O čo mu, sakra, ide?!
"Tak dvakrát." povedal mladý muž "môjmu" barmanovi a ten obratne nalial a položil ich pred nás. Povedal mu sumu vrátane mojej minerálky, vzal si peniaze s očividným prepitným a odišiel na druhú stranu baru, kde už čakali ľudia.

Stála som ako obarená. Čo to malo byť?
"Tak teda, nazdravie!" otočila som sa späť, zdvihla pohárik, štrngla si a bez slov vypila. Chvíľu som tam tak stála. Sŕkala cez slamku minerálku.
"Nemusíte tu byť z pocitu, že by ste mali, len preto, že som vás pozval na drink." počula som ho ako mi vraví zamatovým hlasom. Pousmiala som sa.
"To je v poriadku." odvetila som a usmiala sa na neho.
"Prepáčte moju trúfalosť, ale musím vám povedať, že som ešte nevidel niekoho sa tak ladne pohybovať na parkete." prekvapene som sa na neho zadívala.
"Nehnevajte sa, ale nemohol som si vás nevšimnúť, keď ste šla tancovať. Boli ste jednoducho neprehliadnuteľná."
Chcela som na to niečo povedať, no pokračoval skôr ako som stihla začať.
"Nezatancujete si so mnou?"

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
mishaa93  3. 2. 2012 13:50
Páči sa mi to, kedy bude ďalšia časť?
Napíš svoj komentár