"Prosím?"
"Počul si."
"O čo ti ide?!" škaredo na mňa Filip pozeral.
"Mne!? Ja sa ťa len pýtam, čo ste sa tu bavili s Michalom."
"Čo je teba do toho?? My dvaja si už predsa nemáme čo povedať." zrúkol.
"Akoby sme si niekedy mali." urazene som vzala svoje veci a nereagujúc na Filipov ublížený výraz, som odišla nájsť Lenu. Nech ju odtiahnem domov. Bez Michala.
Našla som ich tradične v boxe sťaby siamské dvojčatá spojené jazykom.
"Leni, odchádzame!" zhrabla som jej kabelku a bundu.
Chvíľu som čakala dupkajúc nervózne nohou.
"Nejdeš ku mne?" spýtal sa Michal Leny.
"Nie, nejde, sorry, Mišo, ale dnes si nechaj zájsť chuť!" zasipela som.
"Teréééz!" dotknuto zatiahla Lena.
"Prepáč, Lenka, ale chcem ísť domov. S TEBOU." posledné slovo som dôkladne zvýraznila a nadvihla ľavé obočie. Môj neústupčivý pohľad napokon pochopila.
Vzdychla a zdvihla sa zo sedačky, tak trochu sa vytrhnúc Michalovi.
"Tak idem s vami." dvíhal sa Mišo.
"Lenii?" nahodila som tento krát pohľad raneného psa.
"Miško, nehnevaj sa, ale necháme to na inokedy, dobre?" líškala sa.
"To nemyslíš vážne, Lenka!?" zvýšil hlas Mišo. Isto mu už kamoš v nohaviciach robil hodnú chvíľu šarapatu.
"Vynahradím ti to." pobozkala ho a nasledovala ma.
"Vďaka." povedala som jej, keď sme vyšli z klubu.
"Veď ty mi to ešte oplatíš." rozrehotala sa na plné kolo a objala ma okolo pliec.
Zamávala som na okoloidúci taxík, ktorý vzápätí pár metrov od nás zastavil.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
smajdalf
13. 2.febuára 2012 19:28
Ja chcem vediet co mu povedali a o com sa bavili
Napíš svoj komentár