Prečo to robíš?
Prečo?
Nie si silná.
Si len sprostá herečka.
Herečka, ktorá sa pretvaruje pred každým.
Ráno sa strhávaš zo snov, kde ťa mátajú minulé hriechy,
Kde sa obávaš budúcnosti.
Nestíhaš, biješ sa do hrudi, že to zvládneš.
Strach je tvoj najlepší kamarát. Chodievate denne ruka v ruke. Večer si k tebe ľahína.
Raz do mesiaca priznávaš slzy a vyhováraš sa na PMS. Zvyšné skrývaš vnútri. Nepúšťaš ich von, keď príde tvoj čas, plačeš aj pre spadnuté pero.
Rinú sa ti slzy. Pomaličky sa kotúľajú. Veľké ako hrachy, krokodílie sa im vravieva.
Bolí ťa spomienka, bolí ťa prítomnosť, bolí ťa budúcnosť.
Bi si hlavu o stenu!
Iní si povedia- čo jej šibe, má to, čo iní túžia mať, možnože.
Vstať z popola a začať odznova nikdy nevedela. Nikdy taká nebola. Hrať ju naučil život. Detské útrapy, posmechy a všakovaké iné zloby, ktoré sa na ňu hrnuli v útlom veku. Zanechalo to jazvy.
Zraňujú aj teraz, rany sa jatria, jazvy trhajú.
Mäso.
Krv.
Červené šaty zakrývajú telo.
Vždy som milovala červenú.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
matwejo
14. 11.novembra 2012 02:01
ta prefackam za take blogy a stavy mysle, nestvi
Napíš svoj komentár