Dalo by sa povedať že existujú dve sorty ľudí, protiklady.
Prvá, to sú tí čo svoj život žijú. Intenzívne skúšajú životné možnosti. V mladosti rozbité kolená, zlomené ruky, roztrhané gate, dohryzení od besných psov. Život pokračuje ďalej a stále sa vynárajú nové a nové možnosti, ktoré sú vyskúšané preskočené alebo obehnuté. V dospelosti sa to bere rôzne, niektorí sa obetujú pre rodinu, iní zakladajú rodiny na každom kroku, ale nestihnú ani jednu vychovať, a sú aj takí, ktorí sa vyserú na rodinu a idú sa túlať životom. Ľudia, ktorí vyskúšali mnoho si veľa krát rozbijú hubu, narazia riť, no môžu si povedať, že nevyšlo ale skúsili. Telo ide do hrobu zhumplované, duch naprekvapenie mladistvý, stíha vnímať realitu a veci okolo seba. Telo má ísť do hrobu zhumplované, lepšie sa nesie v truhle.
Druhá kategória, moja obľúbená, sú tí čo si o živote čítajú. Teraz pozor, netvrdím, že netreba čítať, ale je rozdiel v tom, že či si o živote iba čítate alebo ho aj žijete. Vnímajú život prostredníctvom optiky niekoho iného. Ale o to viac sú presvedčení, že o živote vedia toho najviac. A neustále majú tendenciu tlačiť do prvej kategórie tie "správne" životné postoje a názory. Táto druhá kategória si vypestovala prirodzenú odolnosť na dezinsekciu a rôzne iné metódy odstraňovania hmyzu a tak sa s ňou musíme naučiť žiť. V starobe sú často senilní a nevedia sa o seba postarať, hrabe im z toho, že o živote čítali ale ani prd z toho nezažili. Na jeseň života k nim doporučujem pristupovať s láskou a je tu šanca na preformulovanie testamentu.
Je to možné?
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
máš pravdu....život treba žiť, ale aspoň trochu triezveho uvažovanie nie je nikdy na škodu....