Dnešný deň sa začal. Začal sa. Skoro. Dalo by sa povedať veľmi skoro. A navyše divne.
O 6 ráno by mal človek ešte slintať do vankúša a snívať svoj tretí sen o tahitskej krásavici. Lenže neee...

Nokija tune (áno to trápne zvonenie vhodné pre dôchodkyne, duševne chorých alebo proste pre všeobecne uznaných kreténov - lenže ja ho mám na eriksone - to je už asi na diagnózu)
Krásavica sa mi rozmazáva, ladné pohyby pomaly prechádzajú do menej ladného obrazu plafónu. Zvonenie pokračuje... nahmatám telefón a:
- Nó? ? - jasne nevyspatý
- Je to v prdely bohakrista - z telefónu sa ozval jasne pripitý a udychčaný kamarát XY
- Čo? ?
- Že je to všetko v p... -
- Ale čo? ? do čerta! - tak o 6 ráno nebudete práve najmilší
- Kuuua nepindaj - o 6 ráno nebudete najtriezvejší
- Tak načo mi voláš? ? kuuuurnik akurát som bol na Tahiti...
- Kde? ? - nechápal
- Chrápal som!
- A čo si taký nabrúsený? ? - prebudila sa v ňom opilecká zvedavosť
- Načo mi voláš? ? - už ma to prestávalo baviť
- Jááááj, ZOBRALI NÁM NÁMORNÍKA! ! ! ! - hukot do telefónu ma už s určitosťou prebral
- Koho? ?
- Námorníka
- Akého? ?
- Nášho... z rumu
- Čo? ?
- Ty si kokot... čau
- Čo? ?
- tututututu

Po pár minútach čumenia do plafónu mi pomaly dochádzala idea XY-vho telefonátu. Z nášho obľúbeného rumu (ok, každý vie že ide o um) zobrali námorníka. Námorníka! !
Mozog sa rozkrútil na plné obrátky. V mysli sa prebrali odumreté bunky k životu. Zobrali námorníka...
A vtom mi to došlo. Všetky diely skladačky začali do seba zapadať a vytvorili neskutočne hrozivú teóriu. Dalo by sa povedať až konšpiráciu. Opitá mládež, konzumná spoločnosť, neosobnosť, námorník, rum... všetko malo miesto.
Teória je jednoduchá. Veľké nadnárodné koncerny chcú urobiť z ľudstva nemysliaci dav, ktorý len nakupuje, spí, sere, žere a pracuje, aby mal za čo nakupovať. S väčšinou staršej generácie sa im to podarilo, lenže tu ide o to, podchytiť to už v zárodku...Ako? ? O mládež naša, tys buditeľkou rána - tento výrok je takou literárnou ideou tohto môjho blábolu. Takže mládež začala slopať - to je fakt. Prečo začala slopať tu rozoberať nebudem, nerozoberajú to ani tí kravaťáci v koncernoch. A ako zapojiť slopajúcu mládež do myšlienky nemysliaceho davu? ? Zobrať tú osobnú rovinu. V tomto prípade chudáčika námorníka. Z osobného chlastania sa stáva neosobné...Reťazec sa uzatvára. Odobratím osobnej roviny z chlastania sa nás snažia zaradiť do nemysliaceho davu! ! Takýto život chceme? ? spať, srať, žrať, nakupovať? medzi tým 2 týždňová dovolenka pri mori? ? takúto chceme budúcnosť? ?

A preto vyjadrime svoj názor. Povedzme jasne: VRÁŤTE NÁM NÁMORNÍKA! !

 Je to možné?
Komentuj
 fotka
lenuska175  15. 5. 2009 13:09
Nepochopila som,kto alebo čo je ten námorník
Napíš svoj komentár