presli nejake dve hodiny a ja som sa sla chystat... hodila som na seba nieco pekne... urcite uhadnete akej farby to oblecenie bolo... ako inak... zase cierne... mozno som fanatik... ale ja mam ciernu naozaj velmi rada...
z priprav sa nedala vynechat ani navsteva kupelne... trocha make-up-u nezaskodi... aj ked mumia vzdy zostane mumiou... trocha ciernej linky... parfemu... a je to... no nemozem povedat ze by som so sebou bola nejak extra spokojna...
zchadzam dolu schodmy a mame doma podozrive ticho... v kuchyni na stole odkaz "sli sme na grilovacku"... wau... preco som si neuvedomila to ticho uz skor?... zeby priliz zaneprazdnena myslienkamy na vecer?...
behom par minut mi prisla sms...
pre nekompetentnych sms = short message service... a pre blondynky... taka ta obalocka... ktora vam svieti na displeji v mobile, ked ju otvorite mate tam text... lepsie to opisat neviem...
pisala mi mama... nema kto odsoferovat domov... oco na mol... mama tiez tusim pripita... ledva som sa docitala o co ide... fajn aspon budem mat klud... pridem domov kedy chcem a kazdemu to bude jedno... skvele...
zostavalo asi nejakych 20 minut... vratila som sa do izby... lahla na postel a cakala na zvoncek... zaspala som... ocakavany zvoncek ma vsak prebral... bola som riadne unavena asi ked som dokazala tak rychlo zaspat... ale po prebudeni som bola ako rybycka... nic som nechapala... som fit a bezim dole schodmy...
otvorila som... div ze mi sanka od uzasu neodpadla... waaau... dosiel david... hm... hadajte co mal v ruke?... podal mi bielu ruzu! odkial vie ze ich zboznujem?...
David: "ahoj tak co ideme?"
Kate: "ahoj... dakujem... to si nemusel... pod dalej" tak som ho pozvala dalej... dala ruzu do nejakej malej vazicky v izbe... prebehla som sa do kupelne a trocha sa upravila... predsa clovek v spanku dovadza vselico a ja som toho bola zivym prikladom... aj ked trval len par minut...
vratila som sa do kuchyne... ohlasila ho ze mozeme ist... sice sme sli von po nejakej tej dobe... ale fakt som prekvapena... spominala som ja vobec nekomu ze mam rada biele ruze? ved od chalana je normalne ze prinesie cervenu... tak ako to vedel?...
boli sme sa prejst... zasli sme do parku... posedeli na lavicke pri fontane... pokecali... a bolo fakt super... podla toho ako boli okoloiduci obleceny asi bolo vonku chladno... no my sme necitili nic... ani chlad... ani teplo... bolo nam prijemne... sedeli sme a rozpravali sa asi do polnoci... a moj ty veru stale bolo o com... vtedy sme sa ale radsej uz pobrali domov... david mal doma rodicov... to nie ako ja... onho sa mal kto bat...
zase ma odprevadil... este pri dverach sme chvilu klabosili... po nejakych 5-10 minutach sme sa rozlucili... znova ma objal... nechceli sme sa od seba odtrhnut... bolo nam fakt prijemne... super ze ma clovek kamosa ktoremu sa moze zverit a objat ho kedy chce... neco ako plysove zvieratka ktore skladujete v izbe a obimate ich ked to potrebujete... mozete im fakt zverit cokolvek a oni si vas vzdy vypocuju... asi tak to bolo aj medzi nami...
Kate: "dakujem za vsetko" usmiala som sa nanho
David: "aj ja dakujem... bolo mi super" pousmial sa a pomaly sa otacal... "este si to dufam zopakujeme"...
Kate: "budem rada" nic mudrejsie ma nenapadlo... ale dufam ze to stacilo na to aby si domyslel ze aj mne bolo super...
on odchadza a ja zatvaram dvere... vydychla som si... citila som sa cudne... no potom som si to namierila do kuchyne... tomu cudnemu pocitu sa hovori hlad... mlieko a cerealie takto nanoc boli super napad... najedla som sa a odisla do izby... ledva som sa vyzliekla a skoncila som hned na posteli... skolila ma strasna unava... asi ten 20 minutovy "mikro" spanok velmi nepomohol... stacilo si privonat k vankusu a uz som bola v rysi snov...
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
anjelik4195
18. 8.augusta 2008 11:02
uzaasne cem daalsju cast
Napíš svoj komentár