este nikto nebol doma... no nasla som si dalsiu spravu... david... hm co ten moze chcet... ze o 12 v skusobni... wau... takze 4h na pripravu... lepsie ako 20 minut no nie...
a aky si je strasne isty ze pridem...
ako obvykle... oblecenie... hm... farbu uz ani nemusim komentovat... make-up... mumia 4 ever... a vlasy... ostata slama... fakt trendove... pohlad do zrkadla vsak nebol prijemny... radsej som sla do sprchy... hned som sa citila lepsie... po tom nocnom jedle ma hlad akosi ani netrapil... zjedla som banan... komu by sa chcelo vymyslat... nieco pred 12 som vyrazila... celkom som sa aj tesila...
slavna stvorica ma uz cakala... zase sme sa pekne zvitali... andy mal blbe poznamky ako vzdy... a bohuzial "vonal" znova tak hrozne... co sa dalo robit... koli vonavke hadam nenarusime tak skvelo zohratych ludi...
dnes sme nacvicovali dlhsie... fuha uz mi trebalo pauzu po 4 hodinach... chalani tiez mali aj ine veci na robote ako skusat... priblizne o pol piatej sme sa vsetci vytratili... ja a david zase cez park... zase tie nase blbe komentare... znova sme rozoberali nasu susedu... dorazili sme k dveram a ona zase tak cudne po nas pozerala... pomaly otvaram a zase ticho... auto nikde... tak asi sa im opekacka pretiahla... pozvala som davida dnu... pozerali sme telku a pili caj... len z toho caju viac bolo na nas ako v nas... totiz aj na telke sa dalo dobre zasmiat... a my si srandu dokazeme spravit fakt zo vsetkeho...
mokri sme sa presunuli ku mne do izby... z cielom zbavit sa mokrich siat... aj ked skoncit sa to mohlo vselijako, vsak?... davidovi boli dobre moje veci... to bolo na pohlad jasne... velke tricka... k tomu cierne... no mame podobny vkus...
zase sme sa presunuli k televizoru... v tom bolo pocut ako niekto otvoril dvere...
Mama: "haloooo je niekto domaaaa?" tusim este nevytriezvela... taky skreklavy hlas... fuj... a otec to iste... pozdravili sa... a isli do izby... po chvili bolo pocut uz len hlasne chrapanie... nedalo sa pozerat normalne televizor... david aj tak musel domov... predsa nebude travit cely den so mnou pred telkou...
david odisiel a ja dalej pozeram... zaspala som na gauci... tak to sa mi este nestalo... priblizne o desiatej ma skolila unava... podobna tej vcerajsej... gauc sice nebol velmi pohodlny... ale dalo sa vydrzat...
utorok rano... wau... 11 hodin... co sa so mnou deje?... ved spavam dost... dnes ziadna sprava... zo zvedavosti som zavolala davidovi ako to dnes bude... vraj dnes mame pauzu... no to si dovol... ze pauzu... ale pauzu od nacvicovania... kto povedal ze nemozme, alebo nepojdeme von?
zase sa spytal prvy... tusim mi cita myslienky... ako obvikle suhlasim... dneska sa ide o osmej... natahujuc sa na gauci nas telefonat vyzeral dost cudne... mama medzi dverami na mna zazerala...
Mama: "co chces na ranajky?" spytala sa... a tusim len preto lebo jej bolo trapne cokolvek podotknut alebo odist len tak zasa prec...
Kate: "parky, kecup, chlieb... dakujem" no teda... parky som davno nemala... uz mi chybali... najedla som sa... sla do sprchy... pozrela tv... no moje dalsie utocisko bol dnes pocitac... hm... dalsia hromada sprav od kamosov... ako si uzivaju dovolenku... bla bla bla... a tie keci ako im strasne chybam... no chyba im tusim len moje "vtipne" ja... triedneho sasa ma asi kazdy rad... a ja, jeden z najlepsich... to mam po ocovi urcite... vypla som to a sla si lahnut... nechapem preco som stale unavena... pospala som si do nejakej siedmej... od nedavna po tom mikrospanku radsej nastavujem budik... nech nevyzeram ako strasidlo... alebo ze som stihla daku rychlovku nekde...
fajn takze mam hodinu na pripravu... zase cumim do zrkadla... sa mu cudujem ze neprasklo... chudak znasa to uz od vtedy co mi podrastli nohy... myslim ze vsetky deti su nadherne a dufam ze tak to bolo aj u mna... skoda ze som nebola vysoka, mohol si uzit krasu aspon par rokov... takto vidi 16 rocnu skratu... ale ono raz nevydrzi a rozsype sa... ani sa mu nebudem cudovat ...
dalsia zastavka=skrina... oblecenie mi je uz fakt trapne komentovat tak si domyslite... ine ako cierna sa u mna nenajde... bohuzial...
nastal cas... osem hodin... zase ten krasny zvoncek pri dverach... letim dole schodmy sta viiiiiiiichor... hm idealny cas na rande... vonku sa stmievalo a my mame tolko nacatych tem...
Kate: "ahoj"
David: "ahoj tak kam dnes" spytal sa usmievajuc sa... asi nechcel viest on... aj ked by som rada zase suhlasila... jemu maloco neodsuhlasim... jedine obrazok pamely anderson ktory si chcel dat kedysi na wc... no neviem co na nej videl... fuj... posluchol ma... ale to je minulost... odvtedy je to same... ano jasne samozrejme... hm... presli ho chutky na pamelu...
zasli sme zase do parku... akoze nam sa tam paci... uz chyba len drzat sa za ruky a bozkavat sa... no namiesto toho sa nam huba nezavre... boze ved prazdniny su necely mesiac a my uz mame co rozoberat... onedlho budeme horsi ako tetky na trhu...
to bozkavanie... nakoniec k tomu fakt doslo... sice bol cerveny ako rak... aj tak som bola rada ze urobil ten "prvy krok"... nebolo nic krajsie ako dostat nadhernu sladku pusu od najlepsieho kamosa... sice teraz sme si viac... ale ja ho aj tak beriem ako mojho plysacika ktoremu sa vzdy mozem zverit...
takze sedime taky dvaja plysaci na lavicke... blaboceme stale... obimame sa a hladkame ruky... sem tam pusa... no vsetko naraz proste...
cas plynul rychlo ani sme sa nenazdali a uz zase bola polnoc... nechcelo sa nam vsak domov... chceli sme byt spolu... rozpravat sa a tak... ale ved mame este kopu casu... dnesna rozlucka trvala dlhsie ako obvikle... kto vedel ze z kamaratstva bude laska?... no neje nic lepsie ked vas priatel odprevadi az pri dvere... da vam pusu a zazela dobru noc... neviete sa od seba odtrhnut... chcete aby sa cas zastavil a vy ste ho nemuseli nikdy pustit...
David: "dobru noc... lubim ta"
Kate: "dobru... aj ja teba" konecne sme sa odtrhli... avsak s vedomim ze coskoro sa zase stretneme, lucili sme sa s usmevom... dalsiu skusku mame zase o 12... takze rychlo spat nech som ako rybycka...
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár