ako obvikle... 12 hodin a vsetci su uz v garazi... zda sa mi to alebo vzdy cakaju len na mna?... tusim zacnem chodit skor...
Mike: "ahojky cica... no dufam ze dnes rovnako dobre vybuvana" tusim si ma celkom oblubil... a nemozem povedat ze ja jeho nie...
Peter: "nazdar" zdalo sa mi to alebo peto bol vzdy taky nesmely? hm...
Andrew: "tak tu je nasa fesandaa... do ruzova vybuvana... nemas dnes vecer nahodou cas?" zase ma balil... hmm... no tentokrat to uz malo ine nasledky...
David: "pocuj najdi si inu babu ok? otravuj nekoho ineho" veru dnes bol nejaky nervozny... alebo sa ma len chcel zastat?...
Andrew: "a co vy spolu mate ked sa jej tak zastavas... heh nebodaj spolu chodite haha" andyho slova zneli hrozne vysmesne... david sa nastval a vrazil mu... nebol to pekny pohlad...
David: "ano chodime... mas s tym snad problem?!" andy sa pozbieral a nastvane odisiel... ostatni na davida civeli... priznam sa ze ja takisto... no kedze sme zostali bez bassaka... z dnesnej skusky nebolo nic... a po tom incidente som akosi nemala chut na rozhovor s davidom... odisla som a ostatni tiez...
v parku som stretla andyho s rozrazenou perou... zase na mna tak cudne pozeral... bolo mi toho fakt luto ale sam si za to mohol...
Andrew: "tak toto som od neho necakal... nikdy mu to nevadilo" smutne poznamenal...
Kate: "no mna to prekvapilo tiez... ale naco si zabrdal... je to az take hrozne ze sme spolu?" pousmiala som sa...
Andrew: "nie nieje... len david dlho nemal babu a tak som vzdy zabrdal... nenapadlo ma ze sa date dokopy a nakoniec mi vrazi"
Kate: "pekne od neho ze sa ma zastal ale toto fakt nemusel..."
Andrew: "aj tak si za to mozem sam... prepac" bolo mu to fakt luto... pobit sa s dlhorocnym kamaratom len koli blbym narazkam ktore boli vzdy samozrejmostou... no nic moc... objala som ho... aspon nejaky naznak ze ma odpustene...
Kate: "pod sa prejst... nebudeme tu pravda cely den sedet a smutit... neboj to bude dobre" utesovala som ho... prechadzali sme sa po parku... poznali sme sa len par dni a akosi sme sa skamaratili... andy nebol az taky zly ako sa na prvy pohlad zdal... dalo sa s nim fajn pokecat... tiez sme si nasli zaujimave temy ktore sme veru riadne dokazali rozpitvat...
po par hodinach sme narazili na davida... zastali sme... civeli nanho... on na nas... podisli k sebe a podali si ruky... prvy vykrocil andy... ved bol aj na vine tak preco nie... celkom pekne sa na to pozeralo... take to klasicke "prepac" ako z americkych filmov... len dobre ze sa na seba nevrhli a nerozplakali sa... vtedy by som sa zacala fakt smiat...
prisiel cas aj na nas... podisiel, chytil ma za ruku a pobozkal... vsetci sme sa tvarili akoby sa nic nestalo... pocase sa na vsetko zabudlo a my sme zase boli uzasna skupina tak ako predtym...
odvtedy sme travili skoro vsetok cas v trojici... no zmenilo sa to vtedy ked si andy nasiel nejaku babu... chceli mat sukromie... a pravdupovediac aj my... zasluzili sme si ho... aj ked je uz skoro koniec augusta... dufali sme ze este nieco by sme spolu mohli zazit... nejaky ten vylet... stanovacku... proste nieco na co by sa fakt dalo super spominat pocas skoly...
tak a jedneho dna to prislo...
piatok... 8 hodin rano... zobudim sa na bozkavanie krku... no toto... david v mojej izbe... no ved moji rodicia nanho boli zvyknuti tak ho kludne za mnou poslali ako vzdy... len nevedeli ze sme uz viac ako kamosi... a ani som nemala nutkanie im to povedat... ved co je im do toho...
nachvilu si lahol ku mne... bolo nam super... fakt som tusim po nicom inom netuzila... po chvili obimania a vzajomnej vymeny tepla sme sa zacali rozpravat... david navrhol stanovacku... vraj u jeho babky je na to super miesto... dokonca "mimo dohlad"... znelo to strasne vzrusujuco... strasne sme sa tesili... mali sme tam stravit cely vikend... cize 3 noci...
David: "chalani sa zaobidu aj bez nas... budu radi malemu volnu" kludne poznamenal... "uz davno sme mali nieco take naplanovat... strasne rad by som travil cas s tebou... stale"
co ine sa mohlo diat ako to ze sme sa zacali bozkavat... no ale k nicomu nedoslo... nikto z nas to nechcel... aspon zatial nie... pozviechali sme sa z tej postele... vykrocila som z izby veru ako riadne strasidlo... ani po navsteve kupelne to nebolo ovela lepsie... co uz ved niesom jedina...
David odisiel domov... trebalo sa nam na ten vikend dobre pripravit... kedze sme mali vyrazit uz dnes vecer... tesili sme sa ako male deti ked vedia ze v tej krabici sa skryva nieco po com velmi tuzili uz dlho... a tak to bolo s nasim vyletom... dufali sme ze to naozaj bude stat za to... akoby to bolo jedine co nam ku stastiu chybalo...
nieco okolo piatej sme vyrazili... nebolo to daleko a tak sme mali stan a vsetko ulozene uz nieco okolo siedmej... davidova babicka bola super... ponukla nam kolace a boli fakt dobre... skoda ze moja mama tak nevie piect... ale to by asi nebolo dobre... to by som sa cely cas napchavala len kolacmi...
sli sme von... prejst sa... bolo asi osem hodin... vsetko prichistane... nechcelo sa nam spat... zasli sme do blizkej hory... vysli trocha vyssie... bol odtial nadherny pohlad... taka ta prechadzka veru dala zabrat... pomaly sme sa vracali dole... uz bolo skoro desat... po skoro celodnovej vyprave sme si lahli... skolila nas neskutocna unava... zaspali sme v naruci jeden druhemu... po prvy krat... bolo fakt nadherne... co si clovek moze viac zelat ako stanovat so svojim plysacikom a zaspavat priamo pri nom...
rano bolo este krajsie... budit sa jeden vedla druheho... super pocit... niet nad pusu na take to dobre rano... priblizne o 7 nas zobudilo ranne vtactvo ktore asi malo pocit ze nas treba uz zobudit... sli sme sa umyt a najest... kedze bolo tak skoro rano... presli sme sa do dediny... prisli na druhy koniec... a bolo to fakt daleko... tak sme sa pomaly vracali spat... super ranna prechadzka... devat hodin a nam neostava nic ine len klabosit... zaliezli sme do stanu a ako obvykle rozoberali tie "nase" temy... rehnili sme sa... steklili sa... bozkavali sa... jednoducho, uzivali sme si vikend... na obed sme zasli k babicke... nielenze vie piect ale aj super vari... fakt som sa zalizovala a david takisto... po obede sme sli pozerat telku... no ako obvykle nic zaujimave... vydrzali sme par minut... boli asi tri hodiny... sla som zavolat rodicom ze este zijem... a david spravil to iste...
zase sme sa vybrali von... do tej hory co vcera... no a stravili sme tam pomerne viac casu... no chvile sme si kratili teda roznymi veciami... ale stale sme srsali humorom... fakt sme boli v uzase ze tolko dokazeme klebetit a to o hocicom... tolko srandy som nezazila s nikym... ubehlo nekolko hodin a my sme sli neco zobnut a potom do stanu... uz sme nezaspali len tak... ziadna unava... take to vzruso v stane... hm... wau... pre zvedavcov... nie, k sexu nedoslo... kludne mohlo... podmienky teda neboli zle... mozno to bolo strachom nas dvoch... obaja neskuseni... asi by to bolo trapne... nikto nevie co robit... ved to raz pride... a tak sme zostali tam kde vzdy...
dalsie rano... nedela... zobudili sme sa na cudne hlasy... tentoraz to bolo okolo jedenastej... no... k davidovej babicke dorazili bratranci a sesternice s rodinou a tak... vsetci v nasom veku... tak sme sa pozoznamovali a trocha sa pozabavali... cez den grilovacka... bola som velmi prekvapena ze to neboli taki ti trapni rodinni znamy ktori sedia cely cas v obyvacke a nie a nie sa pohnut odtial a ukoncit trapne temy o prachoch... toto boli ludia so zmyslom pre humor... uz som zistila po kom to david ma... vsetci urehneni... smiali sa fakt na hocicom... no v nasej rodine som taka tusim len ja a otec...
blizil sa vecer a oni odchadzali domov... pomenili sme nejake te kontakty... ved ked sa vratim domov bude fajn popisat s novymi ludmi...
ja a david sme odisli do stanu... avsak bolo akosi ticho... ani jeden z nas neprehovoril... zo strachu spytat sa co sa deje... sme boli radsej ticho... kazdeho z nas nieco trapilo...
rano sme si pobalili vsetky veci a rozlucili sa s jeho babickou... ked sme dorazili domov... odprevadil ma... avsak so smutnym vyrazom na tvari... mne to uz fakt nedalo...
Kate: "co sa deje? preco si smutny?" nechcela som aby sa trapil a tak som skumala co sa deje... no ziadna odpoved... "pod dnu... porozpravame sa" zase nebol nikto doma... no tentoraz rodicia v praci takze pochopitelne... upratala som si vsetky veci a venovala sa davidovi... no on bol stale cudny... akoby sa bal nieco povedat... nemohla som dlhsie... pobozkala som ho...
David: "nechcem ta stratit" hovoril bojazlivo... preco ho zrazu napadla taka vec?
Kate: "preco myslis zeby si mal?" naozaj som nechapala co ho k tomu viedlo...
David: "zacne sa skola... nebudeme mat na seba tolko casu... kazdy sa budeme venovat svojim veciam" fuha tak toto ma dostalo...
Kate: "k mojim veciam patris aj ty" objala som ho... znova sme lezali pri sebe a nechceli sa od seba odtrhnut... nechcelo sa nam robit nic ine tak sme tam cely vecer lezali... zaspali sme... dalsia spolocna noc za nami... rano po rozhovore bolo veselsie... david vsak musel ist domov... povedal ze pride v pondelok... a spal u mna do utorka... takze mal doma co vysvetlovat... nic prijemne predlzit si vikend s priatelkou o jednu noc a neoboznamit rodicov...
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár