Bola tma... uzkost trapila jej dusu... slzy stekali po studenej tvari... potajomky vzlykala... utapajuc sa v ziali myslela na najkrajsie chvile svojho zivota... uz nikdy to nebude ako predtym... radost sa zmenila na smutok... slzy stastia na slzy utrpenia... noc bola dlha a chladna... ruky sa jej chvely v studenom vanku... sediac a premyslajuc cas plynul rychlo... vstala... prechadzala parkom... predstavujuc si ze je v nebi... kde vsetko je dokonale... kazda zanechana stopa bola znakom... kazdy spadnuty listok mal vyznam... prechadzajuc popri jazere zazrela svetlo... svetlo ake nikdy predtym... nevyrazne ale upokojujuce... zdialky ju dokazalo zahriat... citila sa znova silna... naplnena tuzbamy a pocitom stastia...

sla za nim... priblizujuc sa citila coraz vacsie teplo... pocula hlasy... hlasy take ako nikdy predtym... ukludnujuce a zaroven velmi znepokojujuce... kracala... po case svetlo zmizlo... hlasy uz nezneli tak krasne... vratila sa do reality... celila osudu... verila ze vsetko co sa deje sa diat ma... bol to udel od boha... nechcela vsak viac trpiet... rozhodla sa... neverila na zazraky... preto v tu noc svoju cestu zivotom ukoncila... rozhodla sa slobodne... avsak donutena realitou a osudom... nezvladla situaciu... spravila to co spravila... vediac ze cas nevrati... a tak s prichadzajucim rannym slnkom... jej dusa stupala... stupala pomaly a v pokoji na miesto po akom vzdy tuzila... do ticha... do ticha ake nezazila nikdy redtym... do ocarujuceho pokoja... akoby bola v raji... v raji aky nezazil nikto iny... nadherny a pritom taky zvlastny... mohla slobodne kracat a dychat... konecne v pokoji... s vedomim ze sa jej splnil sen... sen po akom vzdy tuzila... usmiala sa... vyronila slzu... tentokrat slzu stastia... konecne bola stastna... dufala ze tento pocit nikdy nezmizne...

v tom znovu uzrela svetlo... spanikarila... niekto jej chcel vziat jej tajny raj... otvorila oci... ocitla sa znova v realite... zila... znova vo svete ktory nenavidela... no sen nebol zbytocny... dodal jej silu... silu prekonat aj tie najtazsie prekazky... nesmela sa poddat... nie tak rychlo... mala pred sebou este vela casu... na zmeny nikdy nebolo neskoro... zmenila veci o ktorych premyslala uz davno... zmenila seba... svoj pohlad na svet... zmenilo sa vsetko... vsetko sa na dobre obratilo... pocitila spokojnost... vedela ze raz to aj tak pride... zajtra... o tyzden... a mozno o rok... no bola si ista ze uz nebude trpiet... vedela ze jej cas nastane... bude to v pravu chvilu... a ona sa ocitne zase v raji o akom snivala... s usmevom na rozziarenej tvary... bez pocitu ze svet opustila bez boja...

 Vymyslený príbeh
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
luciqsnb  16. 8. 2008 20:56
tak to je fakt pekne napisane....dost dobre na pol 4 rano
2 
fotka
pawlo  17. 8. 2008 11:55
Mne o tejto hodine - prestávajú fungovať základné životné funkcie
Napíš svoj komentár