sedím v kresle zmámený,
vo vlastných myšlienkach stratený...
Dym si razí cestu tmou,
som opojený jeho nežnou hrou,
zvodným tancom plameňov...
pohlad v zrkadle na seba,
človeka už nepripomína,
skôr len mrazí a dojíma...
Pán svetla hladí moje telo,
som jeho sluhom, poddaným, tieňom...
jeho hrou, potešením...umeleckým dielom...
vezmi si ma, staň sa mnou,
buď mi mojou sutanou,
mojou nehynúcou slobodou...
kňažka temna, venuj mi svoj bozk,
vezmi moju dušu na milosť,
skrze tvoju lásku, skonči túto zúfalosť...
Báseň
Komentuj
4 komenty k blogu
1
silanova
19. 11.novembra 2013 11:05
nech ne spamujem pod každý Tvoj blog.)hladia dušu
3
..len píš a neprestávaj moja duša si zapla hltací reflex .)tak známe..
Napíš svoj komentár