Som dve.

i.

sú dve ráno.

sedíš na posteli,
chrbát ťažký proti studenej stene.
priťahuješ si kolená k hrudi
a rozmýšľaš, kde končíš,
kde začína tma.

dva týždne do konca leta.

ramienka šiat ti visia na pleciach.
slnko tebou presakuje ako cez pijak,
končeky prstov máš však studené.
dusno pred búrkou v tebe leží
ako kamene.

dve hodiny.

medzi tebou a životom.
bojíš sa, že on je krásny a ty škaredá.
rukami mlátiš, až sa ti trasú.
zajtra budeš mať na stehnách
samé modriny.




ii.

trúfaš si dúfať v tichom opojení večera,
keď dážď ti sladký sedí na perách.
dnes skúšaš prehltnúť medzeru medzi
tebou a životom.

(pekný, škaredá)

stráca sa v mihote tvojich mihalníc
a jazyk ti neisto kĺže po ostrých hranách zubov,
takmer akoby to boli pištole.
sama seba sa mĺkvo pýtaš

prečo občas aj na úsmev potrebuješ odvahu.

načrieš do seba.
pozri: si plná omylov.
tieň lásky, ostne hlúposti a hnevu,
strašidlá, ktorých sa ešte stále bojíš.

dnes však ohmatávaš rub odvahy a ťaháš ju von.

och. aké ľahké to teraz je

smiať sa.

 Blog

7 1 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu