veterný vír strhnuvší niekoľko listov mi obtočí nohy; ako kráčam po hviezdnatom asfalte
obloha sa modrá ružovie oranžovie černá; aj zajtra je ráno
za oknom
električka; plná osôb uv filtrov na očiach
chudobná na živelnosť
všakver
to všetko príde neboj (neprídeš o rozcuchané oblaky a dúšok z čistého prameňa zdieľaný s lesnými ráčikmi)
možno.
o čom mám písať? mám písať o zmysle? mám písať o živote? mám písať o písaní? mám písať o smrti? a čo tak ženy? nie, namiesto toho však:
babie leto chváli ovzdušie spleťou pavučiniek
sklo a želatína naučia myslieť nevidieť však
to ostatné
ako výdych organovej trubice pod vysokým stropom
ako ston hrdla neznámeho cicavca
v neprítomnosti vylúdime najsilnejší výkričník
tam ma nájdeš
v nepísaní
tam sa nachádzam;
nepíšuc o hline ani o mydle
a zároveň som im na roveň
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár