Čo považuješ za umenie?
Ja by som na túto otázku nedokázal odpovedať, je položená príliš zoširoka.
Aj pokiaľ sa pýtame, čo je umením vo fotografii, nedá sa napísať presná definícia, no tu sa mi už črtá nejaká odpoveď – pre mňa je umením, ako som už v prvom texte k tejto téme naznačil:
___v idei, nápade, originalite série či samostatného inscenovaného záberu – nevnucuje sa ľúbivosťou, námet nie je otrepaný a ak je, tak satiricky, zosmiešňujúc tvorbu víkendových či samozvaných fotografov, nesnaží sa zapáčiť čo najširšiemu okruhu ľudí umelým pôvabom
___v spracovaní, technike, úpravách platí takisto, že sa farebné techniky, kontrast apod. nezneužívajú na zatraktívnenie diela – v krajných prípadoch sa používa retuš, úpravy farebnosti, pokiaľ to fotografia vyžaduje na dosiahnutie žiadaného efektu – vyhýbajúc sa gýčovitým kváziumeleckým čiernobielym záberom s kdejakým objektom ponechaným farebne (apod.)
___v podaní ľuďom - človek, ktorý berie svoju tvorbu vážne, ju nepredhadzuje hneď na internet. ak áno, tak ako thumbnail v malom rozlíšení alebo ako jednu fotografiu z celej série na ukážku; existujú fotografi s celými „umeleckými“ portfóliami na internete, no takto, i keby bola séria veľmi hodnotná, stráca na svojej váhe a výraze (od čias najväčšieho rozmachu negatívneho materiálu a tmavých komôr sa toho veľa nezmenilo, stále je najväčším dokladom umeleckej práce to, čo držíte pevne v ruke, nie virtuálne a viete si to obhájiť)
etc.
Nedávno som si prezeral fotografie jedného pána od nás, z našej obce. Bol som prekvapený dvojako - príjemne i nepríjemne. V prvom rade som zistil, ako som sa už i domnieval, že ide o fotografa so skvelým okom a výbavou, že zábery sú v podstate profesionálneho rázu, s dôrazom na kompozíciu a proste všetko tak, ako má byť. No zároveň ma zaskočilo - som na facebooku! Prezeral som si album, kam jeden fotograf možno na dennej báze cápe nové fotografie. Čo je na tom najhoršie, dramaticky upravené. Doslova - dramaticky, v snahe dosiahnuť ten epic efekt, teda: dáme do čiernobiela, niekedy nie úplne, zvýšime kontrast, aby sa takmer stratili odtiene šedej. Pri niektorých fotografiách jeden objekt označíme a necháme ho krikľavo farebný, napríklad fľašu alebo náhrdelník na druhej tučnej pani zľava. Zvyšok ponecháme v ČB a aby sa nepovedalo, aspoň polovicu fotografií rámujeme aspoň dvojitým (profesionálne vyzerajúcim, rozumej čiernobielym) rámom. Do tohto rámu nezabudneme (ne)vhodným fontom zakaždým vložiť nejaký výstižný predhipsterský komentár o slzách, živote a kráse prírody. Pokiaľ epický efekt nestačí, pridáme vo fotošope vignetting, pretože to nároční a umelecky vyhranení občania žerú, keď je objekt na fotografii profesionálne zahalený rúškou tajomstva.
Musím povedať, že po tomto všetkom môžem byť len rád, že som nikde nevidel taký ten rádoby lens flare efekt. Pretože na to sa zmôžu obvykle len tínedžerskí pseudofotografi, u dospelého som túto ťažkú formu snahy okúzliť prostých ľudí ešte nepobadal.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár