vchádzam do tmavej miestnosti za kokpitom tejto lode tvaru pretiahnutej mandle. zo slizu hibernačnej tuby vzíde neznáme zlo. predstaví sa. dolujem v pamäti.
náruživosť, s akou sme hltali bloky textu, keď sme niekam rástli.
odolnosť, ktorá nám bola daná s príchodom... vyrovnanosť, ktorú sme si museli vyhojdať.
zobudenie je sprevádzané výkrikom. vstupujem do priestoru potiahnutého sivým kobercom, aby som zazrel odchádzajúcich. uprú na mňa elektródy, nehlučne odlietajú i s mojimi rodičmi.
dnes sa nestrážim a nechám nohy, nech ma zavedú.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
bizbilio
8. 3.marca 2012 12:32
čas sa dá vnuknúť, áno.
Napíš svoj komentár