nie som poverčivý. to teda nie.
aj keď si o poverách aj legendách rád čítam, ale rituály u niektorých ľudí stále tak bežné (a budú tu aj dlho po mojom obzeraní sa po svete - živote, tak ako pretrvali neraz už storočia) nie som naučený vykonávať. naopak, mám svoje vlastné, ktoré plynú predovšetkým z pragmatických dôvodov.

nechytám sa za gombík, keď okolo mňa prejde kominár. teda neviem, pretože naposledy som stretol očividného kominára, keď som mal šesť rokov, a to som sa poctivo gombíka chytil. ba ho i pozdravil. cez plece mal prehodenú takú tú kefu. ale od tých čias, nuž, akoby sa po očividných kominároch v čiernom a so zasadzenými lícami zľahla zem.

a keď už hovoríme o čiernej, cez cestu mi ustavične prebiehajú čierne mačky. občas i dve za sebou. akoby sa svet rozhodol robiť môjmu rozhodnutiu neveriť poverám (dobre to znie, he he) naprieky. tak sa s ním poruvem, aspoň trochu, lebo zatiaľ každá ďalšia čierna mačka vynegovala nešťastnostný efekt tej predošlej. super!

a ich srsť je vždy ako čierna diera v oranžovkastom svetle verejného osvetlenia, ako súčasť tmy, ktorá obklopuje tichú ulicu, keď kráčam z klubingu alebo bytovice.
sú ako majáky temna, ktoré značia, že všetko je v tom najlepšom poriadku, že v Krasňanoch stále roztopašia celé famílie voľne žijúcich čiernych potvoriek.

už dlho som nijakú nestretol.

 Blog
Komentuj
 fotka
thrwtchr  18. 9. 2011 22:35
v zátvorke je čosi nejednoznačné - tak to by som chcel dodať, že život beriem ako obzeranie sa po svete. sm zvrtk
Napíš svoj komentár