niečo viac. dnes aj včera aj predvčerom to na mňa silno doľahlo.
veď sa tu pechorím (resp. nepechorím až natoľko, ako ostatné podobne naprogramované bytosti okolo mňa, lebo spochybňovať aj snahy samotné je moje hobby, ale stále sa pechorím natoľko, aby to na mňa mohlo doliehať) a žijem a kolesá sa otáčajú a keď je tmavo, ideme spinkať, toto prirovnám k papagájovi, ktorému prehodili cez klietku duchnu.
teda "žijem". pri takých tých komiksoch, blogoch a motivačných rečiach, ktoré hovoria o zombie náture ľudského stáda, sa pristavujem často.
totiž, čo to vlastne znamená?
ako viem, či si uvedomujem, pokiaľ som pochybovačný?
ako viem, či som alebo nie som chodiaca mŕtvola?
bude to trvať večne, mdlé pomalé premýšľanie s každým ďalším osvitom tejto pologule, premýšľanie o tom, či som precitol, alebo neprecitol, usudzujúc, že nie?
niekedy aj začnem cvičiť svoje telo a potom sa skutočne cítim oveľa lepšie a dokonca sebavedomejšie (je to to povrchné sebavedomie, je to všetko, čo je?)
ale načo?
niekedy sa aj snažím o zaistenie nejakých hmotných prostriedkov na nakŕmenie obehu (=pokračovať v sebestačnej jazde, sám).
ale načo?
niekedy podľahnem túžbe a citom, a všetkým tým zdanlivo nepochopiteľným trikom, ktoré pôvodne príroda zamýšľala na rýchlejšiu a bezbolestnejšiu reprodukciu bez zbytočných otázok.
otázka však ostáva podobná. prečonačozačodačo.
prekukol som ju, mašinu beštiálnu (beštiu mašinatú, ó Matku nás všetkých etc.) !
ono vlastne JE niečo viac;
keď vytváram (alebo ničením, poloničením vytváram)
čosi, ani nie tak ideu,
ako skôr neviditeľný manifest svojej prítomnosti,
som teraz.
keď stváram, vytváram, stvárňujem, pretváram takým spôsobom, že je to vecou skôr vnútorného popudu, akéhosi žihadla, ktoré však nie je materiálnou nutkavosťou (robiť, aby bolo), ale púhym odovzdávaním svojich rúk ako ofery (TOTO JE)
(tak sa to hovorí?),
vtedy je lapené nepolapiteľné, už nie vždy krôčik predo mnou tak, že sa TO ONO snažím dostihnúť, ale pláveme vnútorným nepriestorom paralelne a TO so mnou voľne súvisí, už nejde ani tak o JA, ale o voľný prúd vákua nenásilne vtlačený do hmoty.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.