Napínavé (sci-fi, napínáky)

napísať aspoň jeden txt pre každú z kategórií, ktoré ponúka k zaradeniu blogov Birdz. treba produkovať zaraditeľné txty. a zaradiť ich. a zaradiť sa, seba samého sa. (...)


Pripravoval som zeleninového jemniačika, alebo, ako tomu niekde nadávajú, polievku gazpacho. Ona tam zatiaľ len tak nehybne stála a sledovala, ako do smoothera vhadzujem korene, listy, kvety, semená a plody.rôznych rastlín. Bol som plne zanorený do tejto nenáročnej činnosti, pri ktorej sa namáha väčšinou len stroj a ktorej výsledkom je bažinovo sfarbená hustá brečka.

Napokon som prihodil ešte polovičku avokáda a veľký strúčik cesnaku navyše - tak sme to mali radi, krémové a s intenzívnymi prskavkami pikantnosti na tých zvláštnych prísavkovitých útvaroch, ktoré ktosi eufemizovane nazval chuťovými pohárikmi. Keď som to roztočil, spomenul som si, že je potrebné ešte pridať trošku koriandrovej vňate, a tá ostala dole v chladiacej miestnosti spolu s ostatnými koreňmi a stonkami a vňaťkami a plodmi.

Vybral som sa teda ta, zveriac jej smoother a neľahkú výzvu: vybrať z dehydrátora úplne všetky hlivovou plnkou plnené minipatizóny a nahradiť ich úplne všetkými orechovou pastou vymazanými (rozumej vytretými) červenými paprikami.

Ta bolo chladno. Tak to býva v chladiacich miestnostiach, čo je tentoraz fensy termín pre suterén. Ta, v suteréne, bolo chladno. Vlastne, zadržme dej ešte na chvíľu: suterén je tentoraz zas eufemizmus pre starú a hlbokú pivnicu, v ktorej najspodnejšej úrovni sa večne nepokojne čerí kalná voda bez zjavného dôvodu. Tak takto presne vyzerá taká chladiaca miestnosť, v ktorej okrem holých stien, sivých krabíc s ovozelom a niekoľkých bielych mrazákov nie je po čom skĺznuť pohľadom. Ibaže vtedy mi pohľad skĺzol ešte po čomsi.

Čomsi, čo som jakživ nevidel.
"Koxo," hlesol som vtedy akoby sám pre seba, majúc tušáka, že to počuje i to či ono či kieho šľaka a dúfajúc, že to počuje i ona tam hore, "mohla... mohla by si sa sem dojnsť kuknúť?"
To čosi či ono sa zdvihlo, nesúc so sebou aj dobrú polovicu podlahy miestnosti. Spod chodidiel mi vytryskla voda. Mraziace boxy sa pokrčili ako plechovky uväznené v implózii a kontrolky na nich sa rozprskli v ohňostroji iskier.

Visel som vo vzduchu, obalený v kokóne. Ťažko sa mi dýchalo, vzduch bol presýtený odórom nahnitých jabĺk, koriandru a toho čohosi. Nemohol som už pohnúť ani brvou, no nehlučne som zajasal. Hore nad schodiskom sa v dverách objavila jej silueta. Budem rozpoznaný, bude možno kričať, keď ma tu takto uvidí, ale zachráni ma. Lenže na jej tvári sa nezračilo prekvapenie. Hľadela rovno skrz mňa do tmy.
"Bejbe, už to skoro mám, ale zabudli sme na ten druhý chod z kokosového mäsíčka. Prines ešte zo štyri z tých thajských kokosov."
Dvere sa za ňou zavreli. Asi poryvom vetra, ale to si asi už nevšímala.
A vo mne sa začala črtať neblahá predtucha, že dnes na menu nebude práve endosperma palmy cocos nucifera.
Že ten na kohosi meníčku som, sakra, veru asi ja.

 Napínavý príbeh

4 0 0 0 0

Komentuj

7 komentov k blogu