o písaní o dívaní na mimoľudské zvieratá (pracovný zápisok)
už sa teším, až budem navštevovať Kurz dívania.
skutočne rád by som sa naučil dívať.
no ale nie toto som chcel. k tomuto predmetu ozaj jestvujúcemu v mojom študijnom pláne sa vrátim, až budem niekomu chcieť zreferovať o potĺkaní sa svetom stredovekých doskových malieb a kresťanských ikon. dovtedy bude zrelá už i ďalšia variácia na túto tému s nezanedbateľným významom:
dívanie na mimoľudské zvieratá
prečo práve dívanie, prečo nie napríklad počúvanie, mletie alebo jedenie? a prečo ich zakaždým tak otravne titulovať "mimoľudskými", akoby aj ľudia boli len zvieratami?
hneďužajzaraz okamžite - okrem toho, že zrak a všetko vizuálne pokladám za čosi ako svoju základnú platformu (nehovoriac o dôležitosti tohto zmyslu pre náš živočíšny druh), dívanie zohráva kľúčovú rolu vo viacerých teoretických náukách a hnutiach. pri spätnej interpretácii niektorých stredovekých umeleckých diel sa napríklad nevyhneme dojmu, že pohľad do očí svätej alebo svätca má za úlohu vybudiť v nás jeho prítomnosť. inými slovami - privolať ho skrz obraz, zhmotniť ho skutočného, akým sa len v ponímaní veriaceho môže stať. toto sa odráža aj v celej západnej tradícii - dívať sa zároveň znamená dobývať, dobývať sa podstaty. veď predsa už len je to aj tak: vidieť znamená veriť.
vo feministickej teórii sa zas dá naraziť na analýzu mužského pohľadu, ktorý sa zdá byť bez bázne dopadajúci na ženské telo, zvliekajúci ho a marginalizujúci osobnosť jeho majiteľky. zo ženy je takto skúmaný objekt (predmet), u ktorého je podstatnou predovšetkým vonkajšia "šupka", mäso, telo.
analógia so stredovekými ilustráciami - javy a vzťahy sú tu často vykresľované doslovne, dnes pre niekoho až komicky.
tak napríklad, získavanie slečny (dobývanie) je tu vykreslené ako mládenec a slečna v dvoch sférach, pričom mládenec naťahuje ruku, prenikajúc do jej sféry a dotýka sa prstami jej tváre. pohľad alebo dívanie sa na vec alebo človeka je zas často zakresľovaný ako lúč, ktorý sa ako prst vystiera z niečích očí a ohmatáva pozorovaný predmet.
čo sa mimoľudských zvierat týka:
často ma prekvapuje, ako rýchlo a od koreňov sa zmenilo to, ako vnímam najrozličnejčie formy života, s ktorými prichádzam do styku. preto do istej miery viem pochopiť, pokiaľ si niekto napríklad idealizuje svoj vzťah k zvieratám, rovnako ako keď sa niekto díva na zviera ako na tovar, na produkt, ktorého by mohla "byť škoda", ak by sa "nespotreboval". schvaľovať to však nemôžem a to z jednoduchého dôvodu.
podobná viera, totiž že zvieratá sú objekty, ktoré sú tu pre našu spotrebu a potešenie a nemajú vlastné túžby, záujmy, pocity a schopnosť vcítenia; ďalej schopnosť cítiť bolesť, pamätať si minulé traumy a radosti, mať svoje predstavy o tom, ako budú tráviť budúcnosť, skrátka že nechcú žiť podľa svojho, podľa toho, ako im je najlepšie a tak aj umrieť – to je čosi, v čom sme boli vychovávaní azda všetci a už len podľa reakcií okolia pri spochybnení tejto viery je mi jasné, že sa len tak zrazu nevyparí
a nestanú sa všetci homo sapiens sapiens skutočne hodní svojho úradného dekrétu na rozumnosť.
a to je presne tá výzva.
keďže je mi jasné, že altruizmus je u ľudského druhu len zriedkavým javom a i to prevažne vo vzťahu k najbližším príbuzným (najpodobnejším entitám), rád by som upozornil na problém vnímania mimoľudských záujmov iným spôsobom, než moralizovaním. ja sám som totiž k týmto zážitkom a do istej miery aj pôžitkom z dívania na nám najbližšie mimoľudské organizmy, totiž zvieratá, neprišiel cestou sebaobetovania a podriadenia, ale práve cestou nadobúdania sily a schopností.
znie to prinajmenšom strelene - aký to má súvis?
pokúsim sa vysvetliť v najbližších dňoch, možno rokoch,
v tejto chvíli mám dosť práce s oberaním jabĺk takým spôsobom, aby som ponechal priestor aj obyvateľom, ktorí si v nich pred vpádom mojich zubov a čepele zahovorili miesto, totiž vniesli do nich kultúru plesne vlastnú ich druhu, v ktorej môžu rásť ich potomkovia.
v každom prípade sa však kurz dívania na mimoľudské zvieratá musí ponajprv postaviť na výhodách pre absolventa. tak zistili iní predo mnou a to teraz už chápem i ja.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.